Dlhé čakacie doby na operáciu srdca treba riešiť vznikom nových kardiochirurgií

Na Slovensku najviac ľudí zomiera na kardiovaskulárne ochorenia, potom nasledujú onkologické diagnózy. Vysokú morbiditu a mortalitu  prináša aj  súčasný spôsob života s nedostatkom pohybu, v strese, pri umelom osvetlení, málo sme vonku na vzduchu  a konzumuje sa veľa procesovaných potravín. Okrem osvetových preventívnych programov pre širokú verejnosť zameraných na znižovanie rizika kardiovaskulárnych ochorení treba  vytvárať vhodné zázemie na diagnostiku a liečbu. V SR sú tri kardiologické centrá – Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici,  Východoslovenský  ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a rok je v Košiciach – Šaci otvorené ďalšie kardiocentrum. Na Slovensku sa však dlho čaká na operácie srdca. „Mali by sa vytvoriť ďalšie kardiochirurgické centrá v Bratislave a Martine,“ povedal nám prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc., FICS, kardiochirurg  a garant pre kardiochirurgiu Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave, ktorý prvý transplantoval srdce v samostatnej Slovenskej republike v roku 1998.  

• Aká je situácia v kardiochirurgii na Slovensku?

Dlhodobo je známa skutočnosť, že najviac ľudí zomiera, a nielen na Slovensku, na srdcovo-cievne ochorenia. Na Slovensku je to okolo 50 %. Na druhom mieste, čo sa týka úmrtí, sú onkologické ochorenia a tam je to približne o polovicu menej.

• Aké sú čakacie lehoty na operácie srdca? O aké zákroky ide najčastejšie?

Čakacie doby na operáciu srdca dospelých pacientov v troch kardiocentrách (Bratislava, Banská Bystrica, Košice) sú dlhé,  približne medzi 1 – 1,5 roka. To je veľmi dlhá doba. V Košiciach je situácia priaznivejšia, okrem Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb bolo v januári 2023 otvorené ďalšie kardiochirurgické  pracovisko v Šaci. Ale v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji tento neúnosný stav pretrváva.

Z operačných výkonov sa najväčšie počty operácií vykonávajú na srdcových tepnách (bypassy) a potom nasledujú operácie srdcových chlopní.

• Aký počet  operácií srdca v rámci Slovenska sa realizuje katetrizačne a koľko na otvorenom hrudníku, resp. s mimotelovým obehom?

To je úplný nepomer, v prospech katetrizačných zákrokov. Tieto výrazne dominujú – hovoríme o čísle okolo 10 tisíc výkonov, tie chirurgické predstavujú okolo 2 tisíc výkonov. Moderné trendy smerujú ku katetrizačným riešeniam tam, kde je to možné.

• Keďže sa čaká dlho, pacienti sa operácie nemusia dočkať a zomierajú, resp. sa im zhorší zdravotný stav a  tým aj kvalita života? 

 V čakacej dobe zomiera zbytočne veľa pacientov a mnohí z tých, ktorí sa operácie dočkajú, sa dostanú na operačný stôl už v pokročilejšom štádiu ochorenia, kedy je už väčšia pravdepodobnosť aj operačných a pooperačných komplikácií.

 Je to tvrdý nápor na psychiku pacienta, ktorý už má určenú diagnózu, je indikovaný na operáciu srdca, aj  subjektívne sa necíti dobre, a pokiaľ sa akútne jeho zdravotný stav nezhorší, tak nemá šancu sa dostať k operačnému výkonu z dôvodov neúnosne dlhej čakacej doby na operáciu.

• Potrebujeme na Slovensku ďalšie kardiochirurgické pracoviská?

Slovensko nevyhnutne potrebuje aspoň ďalšie dve kardiochirurgické pracoviská, jedno na západnom Slovensku a druhé na strednom Slovensku.

• Kde by mali vyrásť tieto pracoviská, resp. kde by mali vzniknúť?   

Aké je možné riešenie? Roky čakať, až sa postaví  nová nemocnica v Bratislave, keďže dobre vieme, ako dopadli Rázsochy, a pozerať sa, ako nestíhame pomáhať  kardiochirurgickým pacientom, je medicínsky, morálne a aj eticky neúnosné. Najmä keď sa postavila a už aj otvorila nová moderná nemocnica na Boroch v Bratislave so špičkovými parametrami a s 16 operačnými sálami.

Ďalším vážnym dôvodom pre zriadenie kardiochirurgického pracoviska v nemocnici Bory  je skutočnosť, že  na  jeseň minulého  roku sa tam presťahovalo Centrum intervenčnej neuroradiológie a endovaskulárnej liečby  (CINRE), vrátane jeho invazívneho katetrizačného pracoviska. Ročne CINRE  realizuje  najviac invazívnych výkonov na Slovensku, takmer  5 000. Medzi tieto patria nielen viaccievne postihnutia srdcových tepien, ale aj invazívne výkony na srdcových chlopniach, pri ktorých je už nutné v prípade výskytu komplikácií mať aj kardiochirurgické zázemie.

V Českej republike je to už pravidlom a v Nemecku dokonca prikázané zákonom.

Ďalšie kardiochirurgické pracovisko by sa mohlo vytvoriť na strednom Slovensku, konkrétne v Martine, kde je už schválená výstavba novej modernej nemocnice. Martin  má  kvalitné kardioinvazívne pracovisko, tiež s výbornými výsledkami, ako aj tradíciu medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. V Martine totiž pôsobila známa medicínska osobnosť, chirurg-kardiochirurg profesor MUDr. Pavol Šteiner, DrSc., ktorý medzi prvými na Slovensku (r. 1952) realizoval srdcové operácie aj v mimotelovom obehu srdca.

• Aká je situácia v kardiochirurgii v Českej republike v porovnaní so Slovenskom? 

V porovnaní s Českou republikou, čo sa týka kardiocentier, vychádza Slovensko pomerne nepriaznivo. Len kardiochirurgických pracovísk je v ČR 14, na Slovensku päť, z toho jedno detské kardiocentrum. V Prahe je päť kardiochirurgických pracovísk, v Bratislave  sa nachádza len jedno  kardiochirurgické pracovisko pre dospelých. Treba opäť pripomenúť, že v Košiciach, ktoré majú menej obyvateľov ako hlavné mesto Slovenska,  sú už  dve kardiochirurgické pracoviská.

 A čo sa týka kardioinvazívnych pracovísk? V ČR je ich 24 a na Slovensku iba sedem. Budúcnosť riešenia koronárnej medicíny ide jasne v prospech katetrizačnej invazívnej metódy, ktorá je aj ekonomicky výrazne lacnejšia ako klasická kardiochirurgická operácia. Nehovoriac o ďaleko menšom diskomforte pre pacienta z hľadiska dĺžky pobytu v nemocnici 1 – 2 dni, času realizácie výkonu (20 – 40 minút), ktorý sa realizuje vpichom do tepny (a. radialis, a. femoralis). Oproti 7 – 10 dňom hospitalizácie pri klasickej operácií (z toho 2 dni je pacient na oddelení ARO), kde je potrebná celková anestézia, prístup cez hrudnú kosť, realizácia samotného výkonu, zošitie aj hrudnej kosti, bolesti po operácii, ordinácia množstva liekov. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť výrok svetových ekonómov: „Najdrahší hotel na svete je nemocnica!“

Vytvorením ďalších dvoch kardiochirurgických pracovísk v Bratislave a Martine by sa na Slovensku vyriešil problém dlhodobej čakacej doby na operácie srdca. A výrazne by sa znížil nemalý počet úmrtí pacientov, ktorí sú na čakacej listine.