Ekonóm Vlachynský: Aj polovica výpovedí by znamenala obmedzenie

„Slovenskí lekári majú dostatok pracovných ponúk zo zahraničia. Dôvodov na nespokojnosť je tiež veľa,“ komentoval situáciu s výpoveďami lekárov Martin Vlachynský, ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS. Hromadné výpovede podalo do konca septembra vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Národná rada SR v stredu 5. októbra schválila návrh na zvýšenie miezd lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Požiadavky odborov však boli vyššie. 

• Sú podľa vás platové požiadavky odborárov legitímne?

Ako ekonóma ma nezaujíma otázka „legitímnosti“. Lekári sa správajú podobne ako akýkoľvek iní zamestnanci. Predpokladajú, že ich aktuálna trhová hodnota je vyššia ako aktuálna mzda. Preto hľadajú spôsob, ako mzdu zvýšiť. Jediná irónia je, že práve lekári sa často verejne vyslovujú, že trh do zdravotníctva nepatrí, v prípade vlastných finančných požiadaviek sa však správajú veľmi trhovo. 

• Vládou navrhnuté navyšovanie platov lekárov a zdravotníkov by si malo zo štátneho rozpočtu vyžiadať cez 200 miliónov eur. Avšak požiadavky odborov sú ešte vyššie. Rezort zdravotníctva bude na budúci rok potrebovať o 800 miliónov eur viac, odhaduje prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Všetky tri zdravotné poisťovne sú prvýkrát v histórii Slovenska v strate. Skutočne je zdravotníctvo takto hlboko podfinancované?

Je podfinancované vzhľadom na nepísané očakávania, ktoré od nášho zdravotníctva má verejnosť. Nie je však len podfinancované, ale aj zle funguje. Dodatočné peniaze pomôžu vymaľovať chodby nemocníc a upokojiť časť zdravotníkov, ale nezmenia zdroj problémov, ktorým je rozsiahle centrálne plánovanie, štátne zlyhanie a chybné nastavenie motivácií v zdravotníctve.

• Aká vážna je finančná situácia nemocníc? Budú nemocnice vôbec mať na nárast platov peniaze?

Štátne nemocnice (česť výnimkám) sú už roky v prevádzkovom mínuse, fungujú len vďaka tomu, že sú pravidelne oddlžované z verejných zdrojov. Ostatné nemocnice sú na tom len o chlp lepšie. Bez dodatočných zdrojov nebudú mať na vyššie mzdy ani jedny, ani druhé.

• Efektívnejšie využívanie zdrojov v zdravotníctve by mohlo na budúci rok usporiť 127 miliónov eur z verejného zdravotného poistenia. Vyplýva to z aktuálnej revízie výdavkov na zdravotníctvo Inštitútu zdravotných analýz a Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR. Môžu úspory pomôcť zdravotníctvu vyrovnať sa s rastom nákladov na prevádzku a platy zdravotníkov?

Môžu, ale to je teória. Prax je taká, že plánované úspory sú od začiatku len analytickým cvičením na papieri a nikdy sa nenaplnili. Číslo 127 miliónov eur je preto imaginárne.

• Hromadné výpovede podalo vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. To je silná vyjednávacia pozícia, alebo nie?

Môžeme predpokladať, že časť týchto výpovedí bude vyjednávací bluf, no i polovica by v realite znamenala zásadné obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti.

• Naznačujú hromadné výpovede lekárov, že títo lekári boli vo svojej práci dlhodobo nespokojní?

Podať výpoveď, ktorá sa dá stiahnuť, je krok bez nákladov. No vzhľadom na veľkosť tohto čísla by som to určite nechcel podceňovať. Aj  z prieskumov vieme, že dôvodov na nespokojnosť majú zdravotníci pomerne dosť, nie sú nimi len mzdy. A ponúk zo zahraničia je dosť. No nie všetky zdroje nespokojnosti vyvierajú zvonku zdravotníckeho prostredia, nemalá časť je aj interná – vzťahy na pracoviskách, možnosti atestácie a kariérneho rastu...

• V roku 2011 bol štát nútený vyhlásiť v nemocniciach núdzový stav. Očakávate, že sa bude v decembri situácia opakovať?

Nevidím do vnútra rokovaní, neviem preto povedať, ako odhodlané sú obe strany. Nemôžem to však vylúčiť.