High-level fórum: slovenskí, českí a poľskí všeobecní lekári sa radili v Prahe

V rámci 18. kongresu primárnej starostlivosti 2024, ktorý sa konal 22. – 23. marca 2024 v Prahe, zorganizovalo Združenie všeobecných lekárov Českej republiky v spolupráci so zástupcami Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a Poľskej asociácie primárnej starostlivosti medzinárodné fórum: Úloha primárnej starostlivosti v liečbe kardio-renálno-metabolických pacientov.

Krajiny strednej Európy stále dominujú v EÚ v úmrtnosti a výskyte kardiovaskulárnych a metabolických ochorení. Zmena epidemiologických trendov nie je možná bez zmien v organizácii starostlivosti, najmä v lepšej prevencii, skríningu a včasnej detekcii pacientov v primárnej starostlivosti. Dôležitou súčasťou riešenia je koordinácia starostlivosti o pacientov, z ktorej profitujú najmä pacienti, ale aj systém zdravotnej starostlivosti.

Všetky tri krajiny čelia veľmi podobným problémom a skúsenosti jednotlivých predstaviteľov sú inšpiráciou pre ostatných.

Záverom mítingu vydali zástupcovia troch krajín spoločné memorandum.

Hlavnými témami diskusie boli:

• Aké sú hlavné výzvy pre primárnu starostlivosť v troch stredoeurópskych krajinách z hľadiska prevencie, diagnostiky a liečby kardiovaskulárnych a metabolických ochorení?
• Ako postupne prekonať existujúce prekážky a obmedzenia?

Diskusiu moderoval a úvodné epidemiologické dáta prezentoval profesor MUDr. Michal Vrablík, Ph.D., (III. interná klinika 1. LF UK a VFN, Praha). 

Na panelovej diskusii sa zúčastnili:

prof. MUDr. Vlastimil Válek, CSc., MBA, EBIR, minister zdravotníctva ČR

Mgr. Jakub Dvořáček, MHA, LL.M., námestník ministra zdravotníctva ČR

MUDr. Petr Šonka, prezident Združenia všeobecných lekárov Českej republiky

MUDr. Peter Lipovský, viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstvaDr. Aleksander Biesiada, Polish Association of Primary Care 

Tejto téme sa budeme venovať dlhodobo.

Na úvod vyberáme niekoľko myšlienok z úvodného vystúpenia doktora Petra Lipovského.

„Do vôd všeobecného lekárstva som vstupoval asi pred desiatimi rokmi, predtým som pracoval v manažmente istej spoločnosti a tieto skúsenosti pre mňa boli veľmi cenné. Domnievam sa, že manažérske skúsenosti nám v rámci všeobecného lekárstva v našich ambulanciách veľmi chýbajú.

Pred desiatimi rokmi naši všeobecní lekári v podstate nemohli skoro nič. Mali zaplatenú kapitáciu a mohli robiť prevencie oklieštené na veľmi málo výkonov, napríklad nebolo poisťovňou hradené EKG. Za posledných 10 rokov sa na poli prevencie urobilo naozaj veľmi veľa a po prevenciách nastúpil manažment jednotlivých chronických chorôb.

Best practices, ktoré som za tých 10 rokov zažil a zažívam, je napríklad manažment arteriálnej hypertenzie. My všetci z deväťdesiatych rokov poznáme preskripčné obmedzenia na lieky a špeciálne pre antihypertenzíva. Akonáhle sme dostali kompetencie manažovať arteriálnu hypertenziu, tak vznikli guidelines na základoch odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti. Na základe týchto guidelines sa potom uvoľnila aj preskrípcia pre fixnú kombináciu. Manažment arteriálnej hypertenzie je honorovaný nad rámec kapitácie, čo je samozrejme motivačný prvok pre ambulancie.

Dostali sme do ruky úžasný nástroj, že môžeme v podstate využiť všetku plejádu liekov na manažment arteriálnej hypertenzie. Jedna zo súkromných poisťovní zistila, že vie do hodnotiacich parametrov dať a vie si to zistiť, koľko pacientov je reálne manažovaných podľa najnovších odporúčaných postupov, vie, koľko pacientov má od všeobecného lekára predpísanú fixnú kombináciu, a v tom momente lekár dostáva spätnú väzbu v hodnotiacom parametre, ktorý je nad kapitáciou. A vo finále, keď sa bavíme so svojimi staršími kolegami a kolegyňami, tak hovoria, že vďaka tejto efektívnej práci a manažmentu liekov sa im vlastne vytratila hypertenzná kríza z ich ambulancií.

Čiže pre mňa by teraz mal ako best practice nasledovať ten istý postup pri manažmente dyslipidémie, diabetu a spomínaných chronických ochorení...

... Od štyridsiateho ôsmeho roku, kedy sme nastúpili na sovietsky model organizácie zdravotnej starostlivosti, máme ešte veľa práce na tom, aby sme získali dôveru našich pacientov. Po možno viac ako 60 rokoch budovania kultu špecialistu mám osobné skúsenosti, že keď pri – napríklad manažmente dyslipidémie – poviem pacientovi ‚mali by ste sa liečiť tými liekmi‘, tak sa na mňa pozrie s nedôverou a pýta si vyšetrenie u kardiológa, ktorý mu povie presne to isté,“ povedal doktor Lipovský. 

Nabudúce sa budeme venovať výhodám združovania praxí, zaoberať sa začlenením nelekárskych nesesterských profesionálov do systému primárnej starostlivosti či manažmentom pacienta v systéme zdravotnej starostlivosti, ako aj skúsenosťami troch krajín strednej Európy.