Infekcia SARS-CoV-2 zvyšuje riziko vzniku cukrovky aj u detí

Aj keď bolo známe, že u dospelých sa po prekonaní ochorenia covid-19 zvýšil počet diagnóz novo vzniknutého diabetu 2. typu (D2T), nebolo doteraz jasné, ako je to u detí. Odpoveď priniesla nedávno publikovaná retrospektívna kohortová štúdia pacientov vo veku od 10 do 19 rokov, ktorá ukázala na zvýšené riziko nových diagnóz D2T do šiestich mesiacov po nákaze covidom-19 v porovnaní s inými respiračnými infekciami.

Táto kohortová štúdia použila záznamy z analytických platforiem TriNetX z obdobia medzi 1. januárom 2020 a 31. decembrom 2022 celkom 613 602 pacientov (306 801 pacientov s covidom-19, 303 801 pacientov s iným respiračným ochorením) vo veku 10 až 19 rokov. Ukázalo sa, že detskí pacienti s covidom-19 mali zvýšené riziko novej diagnózy D2T po prekonanej infekcii v porovnaní s deťmi, ktoré mali iné respiračné ochorenie (ORI). Platilo to tak pre tých, ktorí boli hospitalizovaní, ako aj pre tých, ktorí boli klasifikovaní ako jedinci s nadváhou alebo obezitou.

Infekcia SARS-CoV-2 je spojená s celým radom následných chronických ochorení u pacientov, vrátane cukrovky. U dospelých zistila metaanalýza dát od decembra 2019 do októbra 2022 celkovo o 66 percent vyššie riziko novo vzniknutého D2T po infekcii SARS-CoV-2. Iná metaanalýza ukázala, že 12 zo 14 štúdií zaznamenalo významne zvýšené riziko, v rozmedzí od 11 do 276 percent novo vzniknutej cukrovky po infekcii SARS-CoV-2. Niekoľko štúdií potom naznačuje, že toto riziko je vyššie u pacientov mužského pohlavia a u pacientov so závažnejšou infekciou SARS-CoV-2.

Zatiaľ čo väčšina štúdií zahŕňala dospelých, Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zaznamenali zvýšený výskyt diabetu po covide-19 aj u pacientov mladších ako 18 rokov, avšak na základe údajov nerozlišujúcich diabetes 1. typu od D2T. Následné rozsiahle štúdie využívajúce elektronické zdravotné záznamy (EHR) zistili súvislosť medzi infekciou SARS-CoV-2 a rizikom následného novo vzniknutého D1T u detí. Ďalšia správa dokumentovala nárast výskytu ďalších porúch u detí po covide-19, najmä autoimunitných komplikácií – multisystémového zápalového syndrómu alebo myokarditídy. Podľa jednej zo štúdií, podľa ktorej nové prípady D2T môžu, ale nemusia mať autoimunitnú zložku, sa v prvom roku pandémie zvýšil výskyt D2T o 77,2 percenta v porovnaní s priemerom predchádzajúcich dvoch rokov pred pandémiou. Hlásený výskum výskytu D2T u detí po infekcii SARS-CoV-2 je však riedky a väčšina štúdií zahŕňa iba malé študijné populácie.

Je známe, že pred pandémiou miera výskytu D2T u detí celosvetovo rástla – v rokoch 2001 až 2017 sa prevalencia D2T u detí a dospievajúcich vo veku 10 až 19 rokov zvýšila z 0,34 na 0,67 na 1 000 mladých ľudí, čo predstavuje relatívny nárast o 95 percent. Hoci nárast detskej obezity do značnej miery súvisí s týmto nárastom výskytu D2T, inzulínová rezistencia u dospievajúcich je multifaktoriálna. Medzi tieto faktory patria okrem iného neaktivita, obezita, hormóny súvisiace s rastom a pubertou, genetické faktory, rodinná anamnéza, pohlavie a rasa a etnický pôvod.

Vedci sa zhodujú v tom, že mechanizmus toho, ako SARS-CoV-2 môže prispievať k prejaveniu diabetu, je pravdepodobne zložitý a môže sa líšiť podľa toho, či ide o diabetes prvého, alebo druhého typu. Dôležité tu je ďalšie sledovanie detí v čase niekoľkých mesiacov po nákaze covidom-19.

Štúdia potvrdila nárast výskytu D2T u detí po infekcii covid-19

Nová štúdia sa snažila porozumieť riziku vývoja D2T u detských pacientov vo veku 10 až 19 rokov po potvrdení diagnózy covidu-19 v porovnaní s rizikom po iných respiračných infekciách počas prvých dvoch rokov pandémie pomocou agregovaných údajov EHR. Zároveň boli vykonané porovnania pre subpopulácie detí na základe indexu telesnej hmotnosti (BMI), závažnosti ochorenia a pohlavia.

Dáta ukázali, že riziko novej diagnózy D2T sa významne zvýšilo odo dňa infekcie do jedného, ​​troch a šiestich mesiacov po diagnóze covid-19 v porovnaní so zodpovedajúcou kohortou s ORI (relatívne riziko [RR] v 1 mesiaci 1,55 [95-percentný interval spoľahlivosti – 95% CI – 1,28 – 1,89], RR po 3 mesiacoch 1,48 [95% CI 1,24 – 1,76]); podobné výsledky boli zistené u subpopulácie klasifikovanej ako populácia s nadváhou alebo obezitou (RR v 1 mesiaci 2,07 [95% CI 1,12 – 3,83]; RR v 3 mesiacoch 2,00 [95% CI 1,15 – 3 ,47], RR v 6 mesiacoch 2,27 [95% CI 1,38 – 3,75]) a pri hospitalizovanej subpopulácii (RR v 1 mesiaci 3,10 [95% CI 2,04 – 4,71]; RR v 3 mesiacoch 2,74 [95% CI 1,90 – 3,96]; RR v 6 mesiacoch 2,62 [95% CI 1,87 – 3,66]).

Subpopulácia detských pacientov vo veku 10 až 19 rokov s nadváhou alebo obezitou bez predchádzajúcej dokumentácie už existujúcej cukrovky alebo zvýšených hodnôt glykovaného hemoglobínu (HbA_1c) a s infekciou covid-19 dokumentovanou EHR (n = 165 382) alebo ORI (n = 43 151) medzi 1. 1. 2020 a 31. 12. 2022 zahŕňala 16 469 pacientov v každej kohorte. Subpopulácia lôžkových detských pacientov vo veku 10 až 19 rokov bez predchádzajúcej dokumentácie už existujúcej cukrovky alebo zvýšených hodnôt HbA_1c a s infekciou covid-19 dokumentovanou EHR (n = 14 094) alebo ORI (n = 22 559) medzi 1. 1. 2020 a 31. 12. 2022 zahŕňala 14 014 detských pacientov v každej kohorte.

U pacientov s nadváhou alebo obezitou bol covid-19 v porovnaní s ORI spojený s významne zvýšeným rizikom rozvoja T2D v každom bode sledovania (RR v 1 mesiaci 2,07 [95% CI 1,12 – 3,83]; RR v 3 mesiacoch 2,00 [95% CI 1,15 – 3,47]; RR po 6 mesiacoch 2,27 [95% CI 1,38 – 3,75]). Keď bolo porovnanie obmedzené na subpopuláciu detských pacientov, ktorí boli hospitalizovaní do jedného mesiaca od zdokumentovanej infekcie covid-19 alebo ORI, bolo v skupine s covidom pozorované podobne zvýšené riziko rozvoja T2D vo všetkých obdobiach (RR v 1 mesiaci 3,10 [95% CI 2,04 – 4,71], RR po 3 mesiacoch 2,74 [95% CI 1,90 – 3,96]; RR po 6 mesiacoch 2,62 [95% CI 1,87 – 3,66]).

Ako autori práce zhŕňajú, v tejto kohortovej štúdii mali detskí pacienti vo veku 10 až 19 rokov s diagnózou covid-19 významne vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaný D2T počas nasledujúcich šiestich mesiacov, ako tomu bolo u detí, ktoré mali ORI počas prvých troch rokov covidovej pandémie. Toto zvýšené RR bolo prítomné bez ohľadu na to, či analýza začala v deň diagnózy, alebo jeden či tri mesiace po diagnóze, čo eliminovalo riziko reverznej kauzality. Toto pozorovanie je v súlade s predchádzajúcimi údajmi v literatúre pre dospelých, ktoré naznačujú zvýšené riziko diagnózy D2T po infekcii SARS-CoV-2, a s výsledkami menších štúdií v Nemecku a v Spojených štátoch amerických. Niektoré štúdie uskutočnené s dospelými uvádzali zvýšené riziko pre pacientov mužského pohlavia, to však nebolo v tejto štúdii pozorované.

Podľa autorov štúdie bude dôležité otestovať, či pacienti diagnostikovaní čoskoro po infekcii covid-19 naďalej spĺňajú diagnostické kritériá pre D2T, aby sa oddelili pacienti, ktorí sa stali hyperglykemickými iba počas metabolického stresu z infekcie. Je tiež potrebná ďalšia štúdia, aby sa zistilo, či diabetes pretrváva, alebo sa neskôr v živote zvráti. Pochopenie role, ktorú hrá SARS-CoV-2 v pediatrickom výskyte diabetu 2. typu, pridá dôležitú súčasť na zváženie rizík a prínosov prevencie infekcie SARS-CoV-2 u detí.

Zdroj:

Miller MG, et al. SARS-CoV-2 Infection and New-Onset Type 2 Diabetes Among Pediatric Patients, 2020 to 2022. JAMA Netw Open 2024;7:e2439444.