Kognitívne posilnenie vďaka cvičeniu môže trvať 24 hodín
Krátkodobé posilnenie nášho mozgu po cvičení pretrváva aj nasledujúci deň, naznačuje nová štúdia vedená výskumníkmi z University College London (UCL). Predchádzajúci výskum v laboratórnom prostredí ukázal, že kognitívny výkon ľudí sa zlepšuje v hodinách po cvičení, ale ako dlho tento prínos trvá, nebolo známe.
Nová štúdia, publikovaná v decembri 2024 v International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity, zistila, že ľudia vo veku 50 až 83 rokov, ktorí v daný deň vykonávali miernejšiu až intenzívnu fyzickú aktivitu, dopadli v pamäťových testoch deň potom lepšie. S lepšími výsledkami v testoch pamäte nasledujúci deň sa tiež spája menej času stráveného sedením a šesť a viac hodín spánku. Výskumný tím sledoval 76 mužov a žien, ktorí nosili zariadenia na sledovanie aktivity počas ôsmich dní a každý deň vykonávali kognitívne testy.
„Naše zistenia naznačujú, že krátkodobé pamäťové výhody fyzickej aktivity môžu trvať dlhšie, než sa predtým myslelo, možno do ďalšieho dňa namiesto iba niekoľkých hodín po cvičení. Zdá sa, že k tomuto zlepšeniu pamäti prispieva viac spánku, najmä hlboký spánok,“ uviedla vedúca autorka štúdie Dr. Mikaela Bloombergová, UCL Institute of Epidemiology & Health Care, s tým, že stredná alebo intenzívna aktivita znamená čokoľvek, čo zvýši srdcovú frekvenciu – môže to byť rýchla chôdza, tanec alebo ostrá chôdza do schodov. Nemusí to teda byť len štruktúrované cvičenie.
Krátkodobo cvičenie zvyšuje prietok krvi do mozgu a stimuluje uvoľňovanie neurotransmiterov, ako je noradrenalín a dopamín, ktoré pomáhajú sérii kognitívnych funkcií. Predpokladá sa, že tieto neurochemické zmeny trvajú až niekoľko hodín po cvičení. Vedci však upozornili na to, že iné mozgové stavy spojené s cvičením boli dlhodobejšie. Dôkazy napríklad naznačujú, že cvičenie môže zlepšiť náladu až na 24 hodín.
Už predchádzajúca štúdia publikovaná v roku 2016 zistila synchronizovanejšiu aktivitu v hipokampe (marker zvýšenej funkcie hipokampu, ktorý uľahčuje pamäťové funkcie) po dobu 48 hodín po vysoko intenzívnom intervalovom tréningu.
„U starších dospelých je udržanie kognitívnych funkcií dôležité pre dobrú kvalitu života, pohodu a nezávislosť. Je preto užitočné identifikovať faktory, ktoré môžu ovplyvniť kognitívne zdravie. Táto štúdia poskytuje dôkaz, že okamžité kognitívne výhody cvičenia môžu trvať dlhšie, než sme si mysleli. Tiež naznačuje, že dobrá kvalita spánku samostatne prispieva ku kognitívnej výkonnosti,“ uviedol spoluautor štúdie prof. Andrew Steptoe, UCL Institute of Epidemiology & Health Care.
Aj keď z tejto štúdie nemožno zistiť, či tieto krátkodobé zvýšenia kognitívnej výkonnosti prispievajú k dlhodobému kognitívnemu zdraviu, existuje veľa dôkazov, ktoré naznačujú, že fyzická aktivita môže spomaliť kognitívny pokles a znížiť riziko demencie.
Pre novú štúdiu využili vedci dáta monitorovania aktivity zo šikovných náramkov, aby určili, koľko času účastníci strávili sedavým zamestnaním, ľahkou fyzickou aktivitou a strednou alebo intenzívnou fyzickou aktivitou. Tiež kvantifikovali dĺžku spánku a čas strávený v ľahšom a hlbšom spánku. Hlboký spánok – spánok s pomalými vlnami, svoj názov dostal na základe charakteristických mozgových vĺn, ktoré je možné pozorovať počas tejto fázy spánku. Ide o hlboký, regeneračný spánok, kedy sa človeku spomaľuje srdcová frekvencia a znižuje sa krvný tlak.
Pri pohľade na väzby medzi rôznymi typmi aktivít a kognitívnym výkonom nasledujúci deň výskumný tím upravil širokú škálu faktorov, ktoré mohli skresliť výsledky, vrátane množstva miernej alebo intenzívnej fyzickej aktivity, ktorú účastníci vykonávali v deň testov. Zohľadnil tiež priemernú úroveň aktivity a kvalitu spánku účastníkov počas ôsmich dní sledovania, pretože účastníci, ktorí sú obvykle aktívnejší a zvyčajne majú kvalitnejší spánok, dosahujú lepšie výsledky v kognitívnych testoch.
Výskumný tím zistil, že miernejšia alebo intenzívnejšia fyzická aktivita v porovnaní s priemerom bola spojená s lepšou pracovnou pamäťou a epizodickou pamäťou (pamäť udalostí) nasledujúci deň. Celkovo viac spánku bolo spojených so zlepšenou epizodickou a pracovnou pamäťou a psychomotorickou rýchlosťou (miera toho, ako rýchlo človek deteguje prostredie a reaguje naň). Viac pomalého/hlbokého spánku bolo spojené s lepšou epizodickou pamäťou. Naopak viac času stráveného sedením ako obvykle bolo spojené s horšou pracovnou pamäťou nasledujúci deň.
Táto štúdia ako jedna z prvých hodnotí kognitívny výkon nasledujúci deň pomocou „mikro-longitudinálneho“ designu, kde boli účastníci sledovaní v bežnom živote namiesto v laboratórnych podmienkach. Obmedzením štúdie je podľa autorov skutočnosť, že účastníci boli kognitívne zdravou skupinou, čo znamená, že výsledky sa nemusia zhodovať s výsledkami u ľudí, ktorí už majú neurokognitívne poruchy. Vzhľadom na to, že išlo o malú štúdiu, upozorňujú jej autori, že ju treba replikovať s väčšou vzorkou účastníkov.
Vyšlo v titule Medical Tribune