Najčastejšie interakcie liečiv – časť prvá
Obdobie leta a dovoleniek sa bohužiaľ mnohokrát spája aj s rôznymi akútnymi infekciami alebo virózami, kedy je hlavne pri tých bakteriálnych infektoch nevyhnutné nasadiť antibiotiká. Tu je však potrebné prihliadať na rôzne interakcie, ktoré sú v súvislosti s antibiotikami spojené.
Dnes sa zameriam práve na najčastejšie predpisované antibiotiká (antibakteriálne liečivá) a ich interakcie. Antibakteriálne liečivá predstavujú po kardiovaskulárnych liečivách najviac predpisovanú skupinu liečiv. Interakčné riziko je úmerné počtu užívaných liekov a zvyšuje sa, ak sa prekročí hranica piatich liekov.
Betalaktámové antibiotiká
Penicilíny, cefalosporíny, karbapenémy, monobaktámy
Všetky penicilíny + tetracyklíny – pri tejto kombinácii dochádza k redukcii terapeutického účinku z dôvodu kombinácie bakteriostatického a bakteriocídneho mechanizmu účinku, preto je potrebné sa tejto kombinácii vyhnúť.
Penicilín V + potrava – penicilín V je citlivý hlavne na kyslé potraviny, preto by sa tieto potraviny či nápoje mali konzumovať aspoň 2 hodiny pred užitím antibiotík a 3 hodiny po užití antibiotík a to isté platí aj v súvislosti s antacidami a blokátormi H2.
Intravenózne podávané penicilíny + antikoagulanciá – tu dochádza k ADP-sprostredkovanej agregácii trombocytov a predĺži sa doba krvácania, je potrebné monitorovať a upraviť dávku.
Ureidopenicilíny + nedepolarizujúce myorelaxanciá – táto kombinácia spôsobuje depresiu dýchania, mechanizmus interakcie nie je známy.
Penicilín + slnko – konkrétne u penicilínu nebola preukázaná reakcia so slnkom, ale keďže ide o antibiotickú liečbu, neodporúča vystavovať sa slnečnému žiareniu z dôvodu zaťaženia organizmu.
Penicilíny vo všeobecnosti výrazne neinteragujú s jedlom, respektíve s inými liekmi. Významný nežiaduci účinok predstavuje skôr alergia na penicilíny.
Cefalosporíny
Cefalosporíny by sa mali užívať dve hodiny pred jedlom alebo dve hodiny po jedle, a to z dôvodu, že potrava môže znižovať alebo spomaľovať absorpciu. Odstup je potrebné dodržiavať aj pri užívaní antacíd, pretože antacidá znižujú biologickú dostupnosť cefalosporínov.
Cefalosporíny + slučkové diuretiká – pri tejto kombinácii sa môže prejaviť nefrotoxicita cefalosporínov. Dôležitým kofaktorom nefrotoxicity pri kombinácii s diuretikami je hypovolémia pacienta, zníženie prietoku obličkami.
Makrolidy
Makrolidy sú najčastejšie predpisované antibiotiká a majú veľmi dobrú znášanlivosť.
Makrolidy sa delia do troch generácií:
- erytromycín, spiramycín, oleandomycín, josamycín;
- roxitromycín, azitromycín, klaritromycín, diritromycín;
- cyklidy, ketolidy – telitromycín.
Erytromycín interaguje s teofylínom, karbamazepínom, cyklosporínmi. Výsledkom interakcie je zvýšená toxicita, ktorá vzniká inhibíciou metabolizmu.
Veľký pozor treba dávať u pacientov, ktorí užívajú warfarín. Pri tejto kombinácii dochádza k zvýšeniu krvácania, preto je potrebné použiť iný, menej rizikový makrolid, napríklad azitromycín.
Tetracyklíny
V dnešnej dobe sa používajú menej, kvôli rezistencii, no z hľadiska interakcií sú najrizikovejšie.
Prípadné interakcie môžu nastať pri užívaní spolu s vápnikom, horčíkom alebo železom, ktoré znižujú účinky následkom chelácie a obmedzenej absorpcie.
Prípravky s obsahom zinku a magnézia znižujú antibiotickú účinnosť.
Tetracyklíny + hormonálna antikoncepcia – tu dochádza k zníženiu účinku antikoncepcie, pretože dôjde k zníženiu hladiny estrogénov.
Tetracyklíny + mlieko a potraviny s obsahom vápnika – touto interakciou sa znižuje účinnosť tetracyklínov, je potrebné dodržať rozostup medzi antibiotickou liečbou a požitím mliečnych produktov či vápnika aspoň 2 hodiny.
Aminoglykozidy
Tieto antibiotiká sa podávajú väčšinou v nemocničnom prostredí.
Klinicky najvýznamnejšie nežiaduce účinky sú ototoxicita, nefrotoxicita, vyvolávajú aj paralýzu bránice.
Pozor je potrebné dávať pri kombinácii s nedepolarizujúcimi myorelaxanciami, tu práve môže dôjsť k depresii dychu.
Aminoglykozidy + nesteroidné antiflogistiká (indometacín, ibuprofén, diklofenak atď.) – zvyšujú nefrotoxicitu, je nutné sa vyhnúť tejto kombinácii.
Aminoglykozidy + slučkové diuretiká (furosemid) – zvyšuje sa koncentrácia aminoglykozidov na úrovni tubulu, a tým dochádza k zvýšeniu ototoxicity.
Glykopeptidy
Glokopeptidy sú antibiotiká druhej voľby, patrí k nim napríklad vankomycín.
Najzávažnejšiu interakciu predstavuje súčasné podanie nedepolarizujúcich myorelaxancií, kedy dochádza k nebezpečnej neuromuskulárnej blokáde s prejavmi respiračného zlyhania.
Zdroje:
The clinical significance of statins-macrolides interaction: comprehensive review of in vivo studies, case reports, and population studies - PMC (nih.gov)
Magulová L, Boženková L, Kriška M, et al. Interakcie liečiv v klinickej praxi. Slovak Academic Press 2004.
Vlček J, Fialová D. Klinická farmacie I. Grada 2009.
Perlík F. Základy klinické farmakologie. Galén 2008.