Nové riziká pre rozvoj CHOCHP: genetika, nedonosenosť a zahrievaný tabak

Ďalším rizikovým faktorom pre rozvoj pľúcnych ochorení môže byť popri fajčení aj dlhodobá expozícia čistiacim prípravkom, najmä vo forme sprejov. Upozorňujú na to pneumológovia, ktorí varujú pred častým používaním čistiacich a dezinfekčných prostriedkov v zle vetraných priestoroch. Prípravky totiž obsahujú množstvo chemických látok, ktoré pri dlhodobom vdychovaní poškodzujú priedušky a môžu viesť najmä k rozvoju nielen astmy, ale aj chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).

Svetová prevalencia CHOCHP sa odhaduje na 4 – 10 %. Väčšina chorých o svojom probléme nevie. Podľa novej definície CHOCHP na rok 2025 ide o pľúcne ochorenie spojené s chronickými respiračnými symptómami vyvolanými abnormalitami dolných dýchacích ciest a/alebo pľúcnych mechúrikov spôsobujúcimi perzistujúcu, často progresívnu obštrukciu dolných dýchacích ciest.

Nové súvislosti poukazujú na riziká čistiacich prostriedkov pre rozvoj astmy aj CHOCHP. Pri opakovanom a dlhodobom používaní čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, predovšetkým vo forme sprejov, sa do ovzdušia, najmä vo vnútri budov, dostáva veľké množstvo chemických látok. Ak ich človek každodenne vdychuje, môžu významne poškodiť jeho priedušky. U mladších ľudí hrozí prepuknutie alebo zhoršenie už existujúcej prieduškovej astmy. Starší ľudia sú potom náchylnejší aj na rozvoj chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Každý človek teda nezávisle na tom, či fajčí, alebo nie, môže CHOCHP ochorieť.

O negatívnom vplyve čistiacich prostriedkov na pľúcne funkcie už existujú aj prvé vedecké dôkazy. V tejto súvislosti doc. Koblížek pripomína vlani publikovanú nórsku štúdiu vykonávanú v niekoľkých európskych krajinách, ktorá v priebehu 20 rokov sledovala vyše 6 000 ľudí. Vedci sa účastníkov pýtali na spôsob upratovania a typ používaného čistiaceho prostriedku a následne testovali ich pľúcne funkcie. Ukázalo sa, že dlhodobé vdychovanie častíc z upratovacích prostriedkov má na zdravie obdobný vplyv ako pravidelné fajčenie 10 – 20 cigariet denne. Kapacita pľúc sa výrazne znížila najmä ženám, ktoré sú na znečistenie citlivejšie a sú mu tiež viac exponované.

Podľa najnovšej práce z októbra 2024 je úplne nespochybniteľné a sú dostatočné vedecké dôkazy o tom, že škodliviny vo vnútornom prostredí, okrem iného aj čistiace prostriedky, ale aj látky uvoľňujúce sa z nábytku, podlahy, farieb atď., môžu ovplyvňovať ľudské zdravie. Ďalšia práca z tohto roku poukazuje na význam genetickej predispozície.

Väčšina krajín Európy neplní cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý udáva odporúčané koncentrácie polietavého prachu. Najmä častice menšie ako 2,5 mikrometra sa pritom cez pľúca môžu dostať až do krvi, kde predstavujú nebezpečenstvo pre mozog či srdce a škodlivé sú aj pre vývoj nenarodených detí.

Nové riziká pre rozvoj CHOCHP: genetika, nedonosenosť a zahrievaný tabak

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) zabíja celosvetovo ročne 3,5 milióna ľudí, z toho je 30 –40 percent fajčiarov. Potvrdzuje sa teda, že príčin je oveľa viac. V súčasnej dobe sa navyše objavujú nové entity, ktoré tiež povedú k rozvoju CHOCHP, a to nedonosenosť a deficit α-1-antitrypsínu. Tento deficit je spôsobený genetickým ochorením, ktoré poznáme už od šesťdesiatych rokov minulého storočia, ale účinnú liečbu – substitúciu inhibítora alfa-1-proteázy – máme k dispozícii posledných desať rokov. Bez liečby CHOCHP na podklade deficitu α-1-antitrypsínu progredovalo veľmi rýchlo a pacienti umierali skoro.

Do budúcnosti sa vzhľadom na modernú neonatologickú starostlivosť, ktorá dokáže zachrániť vysoké percento aj veľmi predčasne narodených detí, objaví ďalšia pomerne významná skupina rizikových osôb. U týchto ľudí sa ukazuje, že sú v ďaleko vyššom riziku vzniku CHOCHP ako jedinci narodení v termíne.

V budúcnosti sa bude CHOCHP vyvíjať nielen v spomínaných rizikových kategóriách, ale zrejme aj následkom fajčenia zahrievaného tabaku, ktorého dopady na zdravie zatiaľ nie sú doložené. Avšak odborníci predpokladajú riziká porovnateľné s fajčením klasických cigariet. Odporučiť nemožno ani elektronické cigarety, ktoré zvyšujú závislosť na nikotínu a môžu zapríčiniť mnohé ďalšie ochorenia.

Cielená liečba znamená nádej aj u CHOCHP

Základom liečby astmy a CHOCHP sú inhalačné lieky – bronchodilatanciá a kortikosteroidy. Len tie prídu ročne na 3,5 miliardy korún. Náklady na liečbu všetkých pľúcnych chorôb sa ročne pohybujú medzi 15 – 20 miliardami korún. Existujú už aj ďalšie liečebné postupy (chirurgická liečba, transplantácia, oxygenoterapia atď.), ktoré významne predlžujú a skvalitňujú pacientom život.

Pre pacientov s ťažkou formou CHOCHP by nádejou do budúcnosti mohla byť biologická liečba (dupilumab), ktorá sa používa už na liečbu niekoľkých ochorení, vrátane atopickej dermatitídy, astmy, chronickej rinosinusitídy s nosovou polypózou, eozinofilnej ezofagitídy a prurigo nodularis.

Popri samotnej liečbe hrá významnú úlohu najmä prevencia a zdravý životný štýl. Napríklad štúdia prebiehajúca 25 rokov skúmala stravovacie návyky niekoľkých tisícov ľudí. Ukázalo sa, že u priaznivcov fastfoodového stravovania sa oproti tým, ktorí sa stravovali zdravo, rozvinul za sledované obdobie v 25 percentách ťažký pľúcny emfyzém. V kohorte zdravo sa stravujúcich emfyzémom trpeli len 2 – 3 percentá sledovaných. Táto práca potvrdila, že existujú aj preventívne kroky, ktoré pravdepodobne bránia rozvoju CHOCHP.

Ku kľúčovým preventívnym krokom okrem nefajčenia a zdravého životného štýlu patrí aj vakcinácia proti respiračným infekciám, ktoré patria k najčastejším pľúcnym ochoreniam.