Novinky z kongresu Európskej kardiologickej spoločnosti 2024
Za najvýznamnejšie novinky sú považované štyri nové odporúčané postupy, z ktorých dva – pre hypertenziu a pre fibriláciu predsiení – obsahujú zásadnú zmenu pohľadu na celú problematiku. Tu sa venujeme hypertenzii, ďalšie odporúčané postupy uverejníme v ďalších častiach.
Odporúčaný postup pre hypertenziu, ktorý nahrádza predchádzajúce odporúčania Európskej spoločnosti pre hypertenziu z roku 2018, predstavuje najdôležitejšie odporúčanie tohtoročného kongresu. Prináša nielen klinicky relevantné novinky, ale predovšetkým sa týka veľkého počtu ľudí: zhruba 45 % dospelej európskej populácie má hypertenziu.
Najpodstatnejšie je zavedenie úplne novej kategórie, ktorú predstavuje zvýšený krvný tlak. Hypertenzia je definovaná ako krvný tlak nad 140/90 mm Hg, zvýšený krvný tlak má arbitrárne hodnoty 120–139/70–89 mm Hg.
Podľa súčasného trendu, ktorý je v súlade aj s nedávno uverejnenými americkými guidelines, má jedinec bez hypertenzie/zvýšeného krvného tlaku hodnoty pod 120/70 mm Hg. Definícia kategórie zvýšeného krvného tlaku má vplyv na hodnotenie kardiovaskulárnych rizík, pretože predstavuje samostatný rizikový faktor a pridáva sa už k už známym a zvažovaným kritériám v rámci stanovenia desaťročného rizika aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení SCORE2, SCORE2-OP pre starších jedincov a SCORE2-Diabetes pre chorých s diabetom.
Odporúčané postupy 2024 tiež hovoria o metodike merania tlaku v ordinácii aj pri domácom meraní, teda pri selfmonitoringu krvného tlaku. Merať je nutné validovaným prístrojom minimálne po piatich minútach pokoja pred meraním a vždy vykonať minimálne dve merania za sebou. Domáce meranie má prebiehať pred kontrolou lekára dvakrát denne, minimálne tri a lepšie sedem dní pred návštevou. Odporúčané postupy definujú akceptovateľnú výšku hodnôt nezvýšeného, zvýšeného krvného tlaku a hypertenzie pri domácom meraní a uvádzajú, aj keď ťažko uskutočniteľné, intervaly medzi meraniami: cez deň 15 – 30 minút, v noci 30 – 60 minút.
Zvýšený krvný tlak zvyšuje kardiovaskulárne riziko, z čoho vyplýva nutnosť zhodnotiť prínos nielen liečby antihypertenzívami, ale aj antilipidovej terapie statínmi a podobne. K spresneniu kardiovaskulárneho rizika potom prispievajú ďalšie vyšetrenia, ktorými sú kalciové skóre, CT koronarografia, nález na ultrazvuku karotíd a ciev dolných končatín, elevácia hodnôt troponínu a natriuretických peptidov (pro-BNP). Podľa nových guidelines sa zohľadňuje v manažmente kardiovaskulárneho rizika aj orgánové postihnutie, ktoré je nutné detekovať. Optimálna je situácia u pacientov s liečenou hypertenziou s dosiahnutím cieľových hodnôt bez orgánového postihnutia. Avšak mnoho pacientov má už orgánové postihnutie. Napríklad poruchu obličkových funkcií možno jednoducho detekovať stanovením pomeru koncentrácie albumínu ku koncentrácii kreatinínu (ACR, albumín/kreatinín ratio), ktorý by mal byť meraný u pacientov s hypertenziou aspoň raz ročne. Podľa jeho výšky sa riadi aj prípadná zmena terapie.
Významnou novinkou je aj začiatok liečby. U novo zisteného hypertonika môže lekár začať terapiu nízkodávkovanou dvojkombináciou antihypertenzív, ktorá má prednosť pred monoterapiou. Tu sa s výhodou využívajú synergické účinky kombinácie napríklad nízkych dávok ACE inhibítorov a blokátorov kalciových kanálov. Pokiaľ nedôjde k dosiahnutiu cieľových hodnôt, potom je potrebné liečbu rýchlo eskalovať na trojkombináciu. Na kongrese dokonca zazneli výsledky štúdie s fixnou štvorkombináciou antihypertenzív, čo ešte nie je v guidelines uvedené, ale dáta existujú.
Nové odporúčané postupy varujú pred rýchlou úpravou krvného tlaku u starších osôb, najmä vo veku nad 85 rokov, ktorá by mohla viesť k ortostatickej hypotenzii s rizikom pádov a fraktúry krčku femúru, ktorá v tomto veku môže byť fatálna.
Zdroj: http://www.escardio.org/guidelines
Podľa pripravovaného rozhovoru s profesorom MUDr. Milošom Táborským pre Medicínu po promoci