Prestať fajčiť = znížiť riziko infarktu myokardu takmer na polovicu. Obmedziť nestačí
Podľa štúdie vykonanej u pacientov s ischemickou chorobou srdca počas päťročného sledovania došlo u tých, ktorí prestali fajčiť v stabilnom období ochorenia, k zníženiu rizika závažnej kardiovaskulárnej príhody takmer o 50 percent. Naproti tomu u pacientov, ktorí svoje fajčiarske návyky iba obmedzili, bol dopad na kardiovaskulárne riziko len minimálny. Veľká porovnávacia kohortová štúdia bola prezentovaná na nedávnom kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) 2024 v Londýne.
Medzinárodný register CLARIFY (prospeCtive observational LongitudinAl RegIstry oF Patients with Stable Coronary Artery Disease) hodnotil vplyv fajčenia na kardiovaskulárne príhody u pacientov s ischemickou chorobou srdca (ICHS). Register zahŕňal 32 378 pacientov s týmto ochorením. Vedci v ňom sledovali výskyt závažnej nežiaducej kardiovaskulárnej príhody (MACE) definovanej ako kardiovaskulárne úmrtie alebo infarkt myokardu počas päťročného obdobia sledovania.
Pacienti boli do štúdie zaradení v priemere 6,5 roka po diagnóze ICHS: pri zaradení 13 366 (41,3 %) pacientov nikdy nefajčilo, 14 973 (46,2 %) boli bývalí fajčiari a 4 039 (12,5 %) pacientov boli súčasní fajčiari. Z bývalých fajčiarov, ktorí fajčili v čase diagnózy ICHS, 72,8 percenta prestalo fajčiť počas nasledujúceho roka, zatiaľ čo iba 27,2 percenta prestalo fajčiť až v nasledujúcich rokoch. „Zaujímavé je, že prvý rok po diagnóze bol rozhodujúcim obdobím na ukončenie fajčenia. V čase diagnózy by sme mali zdôrazniť dôležitosť odvykania a podporovať pacientov v tejto výzve,“ povedal autor štúdie Dr. Jules Mesnier z Hospital Bichat-Claude Bernard, Paríž, Francúzsko.
Pacienti, ktorí prestali fajčiť po diagnóze ICHS, významne zlepšili svoje kardiovaskulárne výsledky bez ohľadu na to, kedy prestali fajčiť, s 44-percentným znížením rizika (upravený pomer rizík [HR] 0,56; 95 % interval spoľahlivosti [CI] 0,42 – 0 ,76); u fajčiarov, ktorí len znížili počet cigariet, sa v porovnaní s fajčiarmi, ktorí svoje fajčiarske návyky nezmenili, riziko MACE významne nezmenilo (upravený HR 0,96; 95 % CI 0,74 – 1,26; p = 0,78). Riziko MACE po diagnóze ICHS sa zvyšovalo o osem percent s každým ďalším rokom aktívneho fajčenia (upravený HR 1,08; 95 % CI 1,04 – 1,12 za rok). Hoci fajčiari, ktorí prestali fajčiť, dosiahli rýchle významné zníženie rizika MACE v porovnaní s fajčiarmi, nikdy nedosiahli úroveň kardiovaskulárneho rizika pacientov, ktorí nikdy nefajčili, a to ani po rokoch, keď s fajčením prestali.
Odborníci upozorňujú, že existuje kľúčové okno počas prvého roka od diagnózy ICHS, kedy by zdravotnícki pracovníci mali využiť príležitosť prediskutovať odvykanie od fajčenia a pri každej konzultácii výzvy na odvykanie opakovať.
„Rád hovorím svojim pacientom, že nikdy nie je príliš skoro ani príliš neskoro prestať fajčiť, aj keď čím skôr pacient prestane, tým lepšie zníži kardiovaskulárne riziko. A nestačí fajčenie obmedziť. Fajčiari potrebujú pri každom lekárskom zákroku krátke a jasné správy, ktoré zdôrazňujú potrebu prestať fajčiť. Povedať pacientom, že môžu znížiť riziko následnej závažnej udalosti alebo úmrtia na polovicu – ako sme ukázali v štúdii –, je silné posolstvo,“ uzavrel doktor Mesnier s tým, že opatrenia na podporu odvykania od fajčenia zahŕňajú stručné rady, poradenstvo a behaviorálne intervencie, rovnako ako farmakologickú terapiu.
Zdroj: tribune.cz