Prevencia kardiovaskulárnych ochorení vo verejných lekárňach

Verejné lekárne vykonávajú preventívne vyšetrenia pre kardiovaskulárne ochorenia (KVS) a aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenia (ASKVO). Lekár v spolupráci s farmaceutom má jedinečnú príležitosť takto napomôcť pacientom a znížiť riziko kardiovaskulárnych príhod.

Na druhej strane musíme podotknúť, že realizovaním týchto kardiovaskulárnych preventívnych vyšetrení nejde o nahrádzanie práce lekára, lekár zaujíma vždy svoje jedinečné miesto v reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Lekár môže spolupracovať s farmaceutom v prípade, ak napríklad má pacient stanovené kardiovaskulárne ochorenie a potrebuje častejšie monitorovanie, ale to by ambulanciu príliš zaťažilo. Na druhej strane môže farmaceut odporučiť návštevu lekára v prípade vysokorizikových pacientov.

Fyzikálne a biochemické vyšetrenia pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení sa vykonávajú v súlade so zákonom vo verejných lekárňach, a to vo vhodne upravenom priestore, ktorý vyhovuje podmienkam pre diskrétny rozhovor s pacientom. Lekáreň má pre tento rozhovor vyhradené miesto s rozlohou 4 m², tento priestor môže byť oddelený aj mobilnou bariérou, o priestor je zabezpečená starostlivosť v zmysle hygienického a sanitačného režimu.

Farmaceut musí absolvovať školenia v rámci systému sústavného vzdelávania farmaceutov a následne môže pod svojím dohľadom zapojiť do vykonávania činností aj farmaceutického laboranta, študenta farmaceutickej fakulty alebo strednej zdravotníckej školy vykonávajúcich prax vo verejnej lekárni, ktorí absolvujú školenie v danej oblasti. Garantom odborných školení je Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v spolupráci s lekárskymi odbornými spoločnosťami a ďalšími partnermi.

Vyšetrenia vykonávané v lekárni sú vhodné predovšetkým pre:

1. osoby v cieľovej skupine podľa veku a pohlavia,
2. osoby so sedavým zamestnaním a životným štýlom s nedostatkom pohybu,
3. osoby, ktoré sa nestravujú zdravo a majú vyšší príjem cukrov a tukov v potrave,
4. osoby s ochorením týkajúcim sa vyšetrovaného parametra alebo výskytom ASKVO v osobnej alebo rodinnej anamnéze.

Skupiny vyšetrovaných osôb v lekárni podľa veku a pohlavia

Skupina A: Muži a ženy < 40 rokov

• poskytujú sa vyšetrenia podľa preferencií pacienta/klienta,
• nestanovuje sa celkové kardiovaskulárne riziko (CKVR).

Skupina B: Ženy 40 – 49 rokov

• poskytujú sa vyšetrenia podľa preferencií pacienta/klienta s odporúčaním vyšetrenia TK a non-HDL,
• stanovuje sa CKVR, ak sú k dispozícii hodnoty potrebných parametrov.

Skupina C: Muži 40 – 65 rokov a ženy 50 – 65 rokov (cieľová skupina)

• aktívne sa oslovujú pri výdaji Rx liekov a predaji OTC prípravkov s odporúčaním vyšetrenia,
• poskytujú sa vyšetrenia podľa preferencií pacienta/klienta s dôrazným odporúčaním vyšetrenia TK a non-HDL,
• stanovuje sa CKVR, ak sú k dispozícii hodnoty potrebných parametrov,
• odporúča sa preventívna prehliadka u všeobecného lekára pre dospelých.

Skupina D: Muži a ženy vo veku nad 65 rokov

• poskytujú sa vyšetrenia podľa preferencií pacienta/klienta s odporúčaním TK a non-HDL,
• stanovuje sa CKVR, ak sú k dispozícii hodnoty potrebných parametrov.

U rizikových skupín primárne vo veku nad 40 rokov sa okrem iných parametrov stanovuje aj celkové kardiovaskulárne riziko (CKVR) systémom SCORE2, respektíve SCORE OP. 

Fyzikálne vyšetrenia v rámci prevencie ASKVO

Základné parametre fyzikálnych vyšetrení: Krvný tlak (TK)

Meranie TK sa realizuje tlakomermi spĺňajúcimi požiadavky podľa aktuálnych odporúčaní pre manažment artériovej hypertenzie. Hodnota krvného tlaku je jedným zo základných parametrov pre stanovenie CKVR metódou SCORE2, resp. SCORE-OP.

Doplnkové parametre fyzikálnych vyšetrení: AFIB, obvod pása a ďalšie

AFIB je funkcia, ktorú poskytujú moderné typy tlakomerov na detekciu možného rizika výskytu predsieňovej/átriálnej fibrilácie (AF). Výskyt AF je silným rizikovým faktorom pre vznik cievnej mozgovej príhody (CMP). Stanoviť diagnózu „átriálna fibrilácia/fibrilácia predsiení srdca“ môže výhradne lekár na základe vyšetrenia pomocou EKG. Napriek tomu je veľmi dôležité, žiaduce a pritom jednoduché v rámci prevencie ASKVO detegovať popri meraní krvného tlaku na tlakomeroch s funkciou AFIB, spĺňajúcich požiadavky zadefinované v tomto štandarde, aj možné riziko výskytu AF.

BMI (Body mass index) – index telesnej hmotnosti je najbežnejším parametrom hodnotenia hmotnosti a zisťovania miery obezity. Vypočítava sa ako pomer medzi hmotnosťou v kg a výškou v metroch na druhú (kg/m²).

Obvod pása je parameter pre hodnotenia brušnej obezity. Súčasné poznatky zdôrazňujú význam brušnej obezity ako významného rizikového faktora nezávislého od hodnoty BMI. Dokonca aj jednotlivci s normálnou hmotnosťou podľa BMI, ale so zvýšeným obvodom pása ako prejavom brušnej obezity sa nachádzajú v pásme zvýšeného kardiometabolického rizika a zvýšenej mortality. Z rozsiahlych metaanalýz vyplýva, že relatívne riziko fatálneho a nefatálneho KVO, po adjustácii na vek, pohlavie a fajčenie, sa pri náraste obvodu pása o každý 1 cm kontinuálne zvyšuje u žien 1,05-krát a u mužov 1,02-krát. Teda pri náraste o 10 cm možno očakávať u žien zvýšenie rizika 1,5-krát.

Medzi ďalšie doplnkové fyzikálne vyšetrenia sa môže zaradiť bioimpedančná analýza umožňujúca stanoviť množstvo viscerálneho tuku, úroveň bazálneho metabolizmu a ďalšie parametre umožňujúce nastaviť stratégie a ciele pre správne znižovanie hmotnosti a sledovať ich dosahovanie. Jednoduchú formu takejto analýzy je možné uskutočniť napríklad váhami s tukomerom dostupnými aj u bežných dodávateľov tlakomerov.

Biochemické vyšetrenia v rámci prevencie ASKVO: Z hľadiska prevencie ASKVO v lekárňach sa z biochemických vyšetrení odporúča zamerať pozornosť na lipidové spektrum a z neho najmä na non-HDL cholesterol, ktorého hodnota spolu s hodnotou systolického TK umožňuje stanoviť po doplnení údajov o pacientovi jeho CKVR. Medzi doplnkové parametre z hľadiska prevencie ASKVO možno zaradiť hodnoty glykémie a glykovaného hemoglobínu.

Základné parametre biochemických vyšetrení – lipidové parametre:

• non-HDL cholesterol (non-HDL-C),
• celkový cholesterol (T-C),
• triacylglyceroly, resp. triglyceridy (TAG),
• HDL cholesterol (HDL-C), LDL cholesterol (LDL-C).

Hodnota non-HDL-C je parameter, ktorý sa vypočítava zo zmeraných hodnôt celkového cholesterolu a HDL cholesterolu: non-HDL-C = T-C – HDL-C. Keďže hodnota non-HDL-C sa dnes dá stanoviť jednoduchými POCT prístrojmi merajúcimi (resp. vyrátavajúcimi) viacero ďalších parametrov lipidového spektra v rámci jedného vyšetrenia (na jednom vyšetrovacom prúžku), tak boli tieto parametre zaradené medzi základné biochemické vyšetrenia.

Doplnkové parametre biochemických vyšetrení: GLU, HbA_1c a ďalšie

Glukóza v krvi – glykémia (GLU) – býva často žiadaným vyšetrením v lekárňach. Ide o vyšetrenie veľmi nenáročné z hľadiska odberu kvapky kapilárnej krvi (stačí zvyčajne 1 – 3 ml) a aj finančne (náklady na materiál sa hýbu pod cenou 0,50 eura/vyšetrenie). Ide pritom o vhodný nástroj na skríning diabetu ako jedného zo závažných rizikových faktorov ASKVO.

Glykovaný hemoglobín (HbA_1c) je cenovo a prístrojovo náročnejší parameter, ktorý sa odporúča zaradiť ako doplnkový v prípade záujmu pacientov, resp. používania prístroja, ktorý tento parameter meria zároveň s inými. Je vhodný predovšetkým na sledovanie dlhodobej kompenzácie diabetu u liečených pacientov.

V lekárni si pacienti/klienti vyberajú parametre, ktoré chcú vyšetriť, ktoré poznajú, a dôležitým faktorom je aj cena. Pri prevencii ASKVO má veľký význam vykonať kompletné vyšetrenie kardiovaskulárnych ochorení.

Zdroje:

5-standardny-postup-pre-vykon-prevencie-KVO-v-podmienkach-verejnych-lekarni_GK-OK.pdf
Guidance_on_the_Provision_of_Testing_Services_in_Pharmacies_2014.pdf (ieqas.ie)
Cardiovascular diseases (CVDs) (who.int)