Rovnako ako fajčenie ničí pľúca aj prehnané upratovanie
Ďalším rizikovým faktorom pre rozvoj pľúcnych ochorení môže byť popri fajčení aj dlhodobá expozícia čistiacim prípravkom, najmä vo forme sprejov. Upozorňujú na to pneumológovia, ktorí varujú pred častým používaním čistiacich a dezinfekčných prostriedkov v zle vetraných priestoroch. Prípravky totiž obsahujú množstvo chemických látok, ktoré pri dlhodobom vdychovaní poškodzujú priedušky a môžu viesť najmä k rozvoju nielen astmy, ale aj chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP).
Svetová prevalencia CHOCHP sa odhaduje na 4 – 10 %. Väčšina chorých o svojom probléme nevie. Podľa novej definície CHOCHP na rok 2025 ide o pľúcne ochorenie spojené s chronickými respiračnými symptómami vyvolanými abnormalitami dolných dýchacích ciest a/alebo pľúcnych mechúrikov spôsobujúcimi perzistujúcu, často progresívnu obštrukciu dolných dýchacích ciest.
Nové súvislosti poukazujú na riziká čistiacich prostriedkov pre rozvoj astmy aj CHOCHP. Pri opakovanom a dlhodobom používaní čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, predovšetkým vo forme sprejov, sa do ovzdušia, najmä vo vnútri budov, dostáva veľké množstvo chemických látok. Ak ich človek každodenne vdychuje, môžu významne poškodiť jeho priedušky. U mladších ľudí hrozí prepuknutie alebo zhoršenie už existujúcej prieduškovej astmy. Starší ľudia sú potom náchylnejší aj na rozvoj chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Každý človek teda nezávisle na tom, či fajčí, alebo nie, môže CHOCHP ochorieť.
O negatívnom vplyve čistiacich prostriedkov na pľúcne funkcie už existujú aj prvé vedecké dôkazy. V tejto súvislosti doc. Koblížek pripomína vlani publikovanú nórsku štúdiu vykonávanú v niekoľkých európskych krajinách, ktorá v priebehu 20 rokov sledovala vyše 6 000 ľudí. Vedci sa účastníkov pýtali na spôsob upratovania a typ používaného čistiaceho prostriedku a následne testovali ich pľúcne funkcie. Ukázalo sa, že dlhodobé vdychovanie častíc z upratovacích prostriedkov má na zdravie obdobný vplyv ako pravidelné fajčenie 10 – 20 cigariet denne. Kapacita pľúc sa výrazne znížila najmä ženám, ktoré sú na znečistenie citlivejšie a sú mu tiež viac exponované.
Podľa najnovšej práce z októbra 2024 je úplne nespochybniteľné a sú dostatočné vedecké dôkazy o tom, že škodliviny vo vnútornom prostredí, okrem iného aj čistiace prostriedky, ale aj látky uvoľňujúce sa z nábytku, podlahy, farieb atď., môžu ovplyvňovať ľudské zdravie. Ďalšia práca z tohto roku poukazuje na význam genetickej predispozície.
Väčšina krajín Európy neplní cieľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý udáva odporúčané koncentrácie polietavého prachu. Najmä častice menšie ako 2,5 mikrometra sa pritom cez pľúca môžu dostať až do krvi, kde predstavujú nebezpečenstvo pre mozog či srdce a škodlivé sú aj pre vývoj nenarodených detí.