Slovenské kúpele – nevyužitý potenciál pre telo a dušu
Slovensko patrí medzi krajiny s najbohatším výskytom minerálnych prameňov a termálnych vôd. V krajine sa ich nachádza vyše 1200 doteraz známych. Potenciál a prírodné bohatstvo ale nie je dostatočne využívané. V kúpeľoch Sliač sa konala konferencia s názvom: Vízia Slovenského kúpeľníctva.
„Kúpele Sliač sú výkladnou skriňou kúpeľníctva, toho ako k nim štát pristupoval kedysi a dnes. Predstavitelia kúpeľníctva sa tu stretli preto, aby spoločne pozdvihli tento sektor. Celá krajina má potenciál a odborníci chceli upozorniť na to, aby sa pri priemyselných parkoch budovali aj kúpeľné parky,“ otvoril konferenciu Ing. Mgr. Martin Beňuch, riaditeľ kúpeľov Sliač.
Podporu v riešení tejto problematiky vyjadril aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter: „V Banskobystrickom samosprávnom kraji máme najviac kúpeľných zariadení, ktoré sú vybudované na základe využívania liečivej prírodnej vody. Je to pre náš kraj dôležitý segment. Túto diskusiu vnímam ako veľmi potrebnú, aby sme o 20 rokov nespomínali na tento potenciál ako na niečo premárnené.“
Slovenské kúpele majú dlhú tradíciu. Liečiť sa chodia domáci aj zahraniční klienti, návštevnosť ale stále nedostala na úroveň spred pandémie ochorenia Covid - 19. Aj keď neustále záujem rastie. Problém je však v praktickej dostupnosti. Asociácia slovenských kúpeľov hovorí, že rehabilitačná liečba je v kríze. Mnohé kúpele dnes musia vyberať dodatočné poplatky, pretože od štátu nemajú dostatok financií. „Potrebujeme venovať pozornosť nielen akútnej, ale aj následnej liečbe. My dnes riešime len tie časti zdravotnej starostlivosti, kde musíme zachraňovať životy, ale neriešime, čo je potom,“ odkázala predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov MUDr. Janka Zálešáková budúcemu ministrovi zdravotníctva.
Práve stavu slovenského kúpeľníctva a ich miestu v zdravotníctve, ale aj cestovnom ruchu sa venovali odborníci na konferencii. V rámci diskusie tiež odznelo, že do slovenských kúpeľov prichádza veľa zahraničných klientov. Tým, ktorí sú z Európskej únie dokonca pobyt preplatí ich zdravotná poisťovňa. Nestrávia tu však pár dní ako na dovolenke, ale aj tri týždne.
Existuje viacero odborných štúdií a výskumov, ktoré dokazujú, že kúpele majú blahodárny vplyv aj na liečbu duševných chorôb, ktoré sú momentálne na vzostupe. "Psychiatrická starostlivosť na Slovensku je v niektorých aspektoch v kolapse. Pacientov pribúda, na druhej strane klesá počet poskytovateľov. Jeden psychiater by mal byť na 8-12 tisíc obyvateľov a teraz máme jedného na 18 tisíc,“ uviedol MUDr. Michal Patarák, PhD., prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti.
Dáta pritom dokazujú, že aj krátky pobyt v kúpeľoch má preukázaný efekt. Pozitívne skúsenosti majú napríklad v Nimnici. Riaditeľka kúpeľov, PharmDr. Silvia Pavlíková vysvetlila, že pri postcovidových pacientoch začali merať úrovne depresie a úzkosti a zamerali sa na ich liečbu. „Namerali sme vysoké hodnoty, pri ktorých býva odporúčaná už psychiatrická konzultácia. Využili sme základné psychologické intervencie, klientov učili relaxácii a poskytli im psychologické poradenstvo. Pri odchode už boli v stave, že psychiatrická konzultácia by nebola nutná,“ poukázala na skúsenosti PhDr. Martina Šadláková, klinická psychologička z Nimnice. Práve kúpele by tak vedeli pomôcť odľahčiť nápor na psychiatrické ambulancie.
Bariéry však vytvárajú aj peniaze – pacienti s duševnými poruchami majú dnes nárok na zdravotnú starostlivosť v kúpeľoch, ostatné služby ako ubytovanie, či stravu si však prakticky musia hradiť sami. „Dnes prichádzajú pacienti s duševnými poruchami v nízkych počtoch, je to možno stovka. Ale v minulosti, keď boli aj tieto ochorenia zaradené ako plne hradená kúpeľná starostlivosť tak to bolo ročne okolo 3800 pacientov,“ povedala štatistiku MUDr. Zálešáková. Psychiatri sa s touto témou už v minulosti obrátili na ministerstvo zdravotníctva, zatiaľ však sa to nerieši. Podujatie si dalo za cieľ dostať kúpeľníctvo a jeho potenciál nielen pred voľbami do pozornosti politikov, ale aj širokej verejnosti.