Štúdia KARDIA-1: Zilebesiran účinný pri miernej až stredne ťažkej hypertenzii

Hypertenzia je jedným z modifikovateľných rizikových faktorov vedúcich k závažným kardiovaskulárnym ochoreniam, avšak cieľové hodnoty krvného tlaku sa nedosahujú u značnej časti liečených osôb. Je to spôsobené aj nedostatočnou adherenciou k liečbe denne užívanými liekmi. Štúdia fázy II so subkutánnym zilebesiranom v režime podávania raz za tri alebo šesť mesiacov priniesla veľmi sľubné výsledky.

Zilebesiran, skúmaný liek s interferenciou RNA, je zameraný na pečeňovú syntézu angiotenzinogénu, hlavného prekurzora systému renín-angiotenzín-aldosterón, ktorý je kľúčovou cestou v regulácii krvného tlaku (TK).

Cieľom tejto randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie fázy II bolo vyhodnotiť antihypertenznú účinnosť a bezpečnosť rôznych dávkovacích režimov zilebesiranu.

Štúdia sa uskutočnila na 78 miestach v štyroch krajinách. Nábor sa začal v júli 2021 a posledná návšteva pacienta v rámci šesťmesačnej štúdie bola v júni 2023. Randomizovaní boli dospelí s miernou až stredne ťažkou hypertenziou, definovanou ako priemerný denný ambulantný systolický krvný tlak (SBP) 135 až 160 mmHg po vysadení antihypertenzív.

Účastníci štúdie boli randomizovaní na jeden zo štyroch režimov subkutánneho zilebesiranu (150, 300 alebo 600 mg raz za 6 mesiacov lebo 300 mg raz za 3 mesiace) alebo placeba (raz za 3 mesiace) počas 6 mesiacov.

Primárnym koncovým ukazovateľom bol rozdiel medzi skupinami v zmene (najmenšie štvorce, LSM) od východiskovej hodnoty do 3. mesiaca v 24-hodinovej priemernej ambulantnej SBP.

Analýza zahŕňala 377 z 394 randomizovaných pacientov: 302 dostávalo zilebesiran a 75 placebo; 167 (44,3 %) bolo žien; priemerný vek bol 57 (±11 rokov). Po troch mesiacoch boli priemerné 24-hodinové ambulantné zmeny SBP oproti východiskovej hodnote:

• -7,3 mmHg (95%CI, -10,3 až -4,4) pre zilebesiran v dávke 150 mg raz za 6 mesiacov;
• -10,0 mmHg (95%CI, -12,0 až -7) pri zilebesirane 300 mg raz za 3 mesiace alebo každých 6 mesiacov;
• -8,9 mmHg (95%CI, -11,9 až -6,0) so zilebesiranom v dávke 600 mg raz za 6 mesiacov;
• 6,8 mmHg (95%CI, 3,6 až 9,9) s placebom.

Rozdiely v zmene LSM oproti placebu od východiskovej hodnoty do 3. mesiaca boli:

• -(95%CI, -19,2 až -9,0; p < 0,001) so zilebesiranom v dávke 150 mg raz za 6 mesiacov;
• -16,7 mmHg (95%CI, -21,2 až -12,3; p < 0,001) so zilebesiranom, 300 mg, raz za 3 mesiace alebo každých 6 mesiacov;
• -15,7 mmHg (95%CI, -20,8 až -10,6; p < 0,001) so zilebesiranom, 600 mg, raz za 6 mesiacov.

Akékoľvek nežiaduce udalosti sa vyskytli počas 6 mesiacov u 60,9 % pacientov dostávajúcich zilebesiran v porovnaní s 50,7 % pacientov dostávajúcich placebo a 3,6 % malo závažné nežiaduce udalosti v porovnaní so 6,7 % pri placebe. Nezávažné nežiaduce udalosti súvisiace s liečbou sa vyskytli u 16,9 % pacientov liečených zilebesiranom (hlavne reakcie v mieste vpichu a mierna hyperkaliémia) a u 8,0 % pacientov na placebe. 

U dospelých s miernou až stredne ťažkou hypertenziou liečba zilebesiranom v rôznych dávkach v trojmesačných alebo šesťmesačných intervaloch významne znížila 24-hodinový priemerný ambulantný SBP v 3. mesiaci. 

Zdroj:

Bakris GL, et al. RNA Interference With Zilebesiran for Mild to Moderate Hypertension The KARDIA-1 Randomized Clinical Trial (RNA interferencia so zilebesiranom pri miernej až stredne ťažkej hypertenzii). JAMA. 2024;331(9):740-749; doi:10.1001/jama.2024.0728