Štúdia: Zvýšená imunita vírusu Epsteina-Barrovej a potenciálna krížová reaktivita pri skleróze multiplex

Zistenia môžu poskytnúť ciele pre budúce personalizované terapie.

Ľudia so sklerózou multiplex (SM) majú podľa novej štúdie zvýšenú imunitnú odpoveď na viac proteínov vírusu Epsteina-Barrovej (EBV), ako sa doteraz predpokladalo.

Imunitné T-lymfocyty špecifické pre EBV izolované od pacientov so SM by tiež mohli reagovať na viaceré proteíny nachádzajúce sa v mozgu, najmä tie, ktoré sú spojené s myelínom, ktorý je pri SM poškodený.

„Objavenie spojenia medzi vírusom Epsteina-Barrovej a sklerózou multiplex má obrovské dôsledky pre chápanie autoimunitného ochorenia a stále odhaľujeme mechanizmy, ktoré sa na tom podieľajú,“ povedal Graham Taylor, PhD, spoluvedúci štúdie a profesor na univerzite v Birminghame v Spojenom kráľovstve.

„Naša najnovšia štúdia ukazuje, že po infekcii vírusom Epsteina-Barrovej dochádza k oveľa väčšej krížovej reaktivite, ako sa pôvodne predpokladalo," dodal Taylor. „Vedieť to pomôže identifikovať, ktoré proteíny sú dôležité pri SM a môžu poskytnúť ciele pre budúce personalizované terapie."

Štúdia bola publikovaná v časopise PLOS Pathogens (Heightened Epstein-Barr virus immunity and potential cross-reactivities in multiple sclerosis).

Infekcia EBV bežná v detstve, prenášaná po celý život bez príznakov

Infekcia EBV, ktorá je prítomná u približne 90 % ľudí v čase, keď dosiahnu dospelosť, sa bežne získa v detstve ako tichá infekcia a väčšina ľudí ju prenáša po celý život bez toho, aby pociťovali príznaky. Ak sa však prvá infekcia vyskytne v dospievaní alebo neskôr, môže spôsobiť infekčnú mononukleózu. Vírus infikuje B-lymfocyty produkujúce protilátky. V počiatočnom štádiu infekcie sa vírus aktívne replikuje a môže spôsobiť symptómy, ale potom leží nečinný vo vnútri B-lymfocytov po zvyšok života človeka, alebo kým okolnosti nespustí nový infekčný cyklus.

Infekcia EBV je pravdepodobným predpokladom pre SM. Nové dôkazy naznačujú, že prakticky všetci ľudia so SM boli infikovaní vírusom a že neurologický stav je spôsobený imunitnými bunkami špecifickými pre EBV, ktoré sa chybne zameriavajú na mozog a miechu.

Nie je jasné, ako presne EBV prispieva k SM, ale nedávne štúdie naznačujú, že niektoré vírusové proteíny sú veľmi podobné určitým mozgovým proteínom, takže imunitné bunky nakoniec poškodia mozgové tkanivo, keď sa snažia bojovať proti vírusu.

Taylor a kolegovia tiež skúmali imunitné odpovede na EBV u ľudí s relabujúcou-remitujúcou SM a zdravých jedincov s predchádzajúcou infekciou EBV, ale bez anamnézy infekčnej mononukleózy, ktorí boli zhodní vekom, pohlavím a genetickým SM HLA-DRB1*1501 rizikovým variantom – najsilnejším genetickým rizikovým faktorom pre SM. Existovala aj tretia skupina ľudí, u ktorých sa vyvinula infekčná mononukleóza; u tejto skupiny boli vzorky krvi odobraté 4 – 6 mesiacov po vymiznutí symptómov.

Genetická analýza ukázala, že pacienti so SM a zdravé kontroly mali podobnú vírusovú záťaž. Na rozdiel od toho skupina po infekčnej mononukleóze mala zvýšené koncentrácie vírusov, čo sa očakávalo v dôsledku nedávnej infekcie, poznamenali vedci.

Pacienti so SM mali zvýšenú protilátkovú odpoveď na proteíny EBV

V súlade s predchádzajúcimi štúdiami mali pacienti so SM zvýšenú protilátkovú reakciu na EBNA1, teda proteín EBV produkovaný počas latentnej fázy, v porovnaní s ostatnými dvoma skupinami.

Títo pacienti však mali častejšie protilátkové odpovede na niekoľko ďalších vírusových proteínov, vrátane EBNA2, EBNA3A, EBNA3B, EBNA3C a VCA, čo naznačuje širšiu dysreguláciu EBV-špecifických [protilátkových] reakcií pri SM, ako sa predtým uznávalo.

„Naša štúdia má dva hlavné dôsledky," povedal Taylor. „Po prvé, zistenia dávajú väčšiu váhu myšlienke, že spojenie medzi EBV a sklerózou multiplex nie je spôsobené nekontrolovanou vírusovou infekciou v tele. Po druhé, ukázali sme, že ľudský imunitný systém krížovo rozpoznáva oveľa širšiu škálu proteínov EBV a centrálneho nervového systému, než sa pôvodne predpokladalo, a že existujú rôzne vzorce krížovej reaktivity.“

Migrácia imunitných T-lymfocytov do mozgu a miechy sa považuje za kľúčový faktor zápalu súvisiaceho so SM. Okrem toho pacienti so SM majú v miechovom moku vysoké počty T-lymfocytov, ktoré sa špecificky zameriavajú na bunky infikované EBV.

Teraz výskumníci ukázali, že T-lymfocyty špecifické pre EBV od pacientov so SM a tiež od zdravých jedincov môžu reagovať na viaceré mozgové proteíny spojené s myelínom.

„Hoci naša práca ukazuje, že vzťah medzi EBV a SM je teraz zložitejší, ako sa kedykoľvek predtým predpokladalo," dodala Olivia G. Thomas, hlavná autorka štúdie.

Zdroje:

PLOS Pathogens

Multiple Sclerosis News Today, 16. júna 2024