Svetový deň Castlemanovej choroby: 23. jún

V tomto roku sa po piaty raz pripomína Svetový deň Castlemanovej choroby (CD). Dôvod, prečo treba hovoriť práve o tejto chorobe, je jednoduchý: ide o vzácne ochorenie, na ktoré sa často nemyslí. Takže je možné, že medzi nami žijú ľudia s nevysvetliteľnou lymfadenopatiou, s nejasným histologickým nálezom, a ich život môže byť ohrozený.

O Castelmanovej chorobe by sme asi nehovorili, aj keď túto chorobu popísal patológ Benjamin Castleman už v roku 1954, teda pred šesťdesiatimi ôsmimi rokmi, nebyť doktora Davida Fajgenbauma. Ako medik v treťom ročníku poznal CD na vlastnej koži. Pri prvom ataku idiopatickej multicentrickej CD takmer zomrel, ale agresívnou chemoterapiou a imunomoduláciou sa podarilo ochorenie zvládnuť. Recidíva na seba nechala čakať niekoľko mesiacov. Dlhodobú remisiu navodila až imunosupresívna liečba (sirolimus). Castlemanova choroba sprevádza Dr. Fajgenbauma po celý život, jej výskumu, budovaniu povedomia u odbornej aj laickej verejnosti zasvätil svoju celú profesijnú dráhu.

Collaborative Network

V roku 2012 založili Dr. David Fajgenbaum a Dr. Frits van Rhee Castleman Disease Collaborative Network (CDCN) ktorej cieľom je získať a investovať zdroje do výskumu propagácie CD. Do roku 2020 sa podarilo prepojiť viac ako 800 lekárov a vedcov v 65 krajinách s usilovnou snahou identifikovať ciele pre vývoj nových liekov. Za osem rokov sa CDCN podarilo vytvoriť diagnostické kritériá a liečebné odporúčané postupy pre idiopatickú multicentrickú CD.

Táto organizácia podporuje aj pacientske združenie (v súčasnosti už viac ako 6 000 pacientov, z ktorých niektorí sú v detskom veku) vo zvyšovaní informovanosti laickej verejnosti, pacientov a ich blízkych.

Čo je Svetový deň Castlemanovej choroby?

Svetový deň Castlemanovej choroby sa oslavuje každý rok 23. júla.

Castelman Disease Collaborative Network na podnet doktora Davida Fajgenbauma oslávila Svetový deň Castelmanovej choroby po prvý raz v roku 2018 a o rok neskôr mestská rada vo Filadelfii 19. júla 2019 jednomyseľne schválila rezolúciu, ktorá prehlasuje 23. júl za Svetový deň Castlemanovej choroby.

https://cdcn.org/

O Castlemanovej chorobe

Castlemanova choroba sa zaraďuje do skupiny nemalígnych neinfekčných lymfadenopatií. Podľa najnovších kritérií CDCN sa rozlišuje unicentrická (UCD) a multicentrická CD (MCD).

Unicentrická forma je častejšia, diagnóza býva niekedy urobená ako „vedľajší“ nález pri vyšetrení zobrazovacími metódami, respektíve z histologického nálezu extirpovanej uzliny. Resekcia býva základným a často postačujúcim terapeutickým opatrením.

Multicentrická forma predstavuje závažnejší diagnosticko-terapeutický problém. Základné delenie klinickej MCD vychádza z ne/prítomnosti HHV-8 (vírus Kaposiho syndrómu). Ak nie je HHV-8 prítomný, potom hovoríme o idiopatickej MCD (iMCD). V prítomnosti POEMS syndrómu (polyneuropatia, organomegalia, endokrinopatia, monoklonálna gamapatia, kožné zmeny) ide potom o MCD asociovanú s POEMS. Idiopatická MCD sa ďalej delí podľa toho, či má znaky TAFRO syndrómu (trombocytopénia, ascites [anasarka], fibrotické zmeny v kostnej dreni s mikrocytárnou anémiou, renálna insuficiencia, organomegalia a histologický nález), alebo má znaky POEMS syndrómu, alebo tieto znaky nie sú prítomné. [1-3]

Incidencia unicentrickej formy CD (UCD) predstavuje v USA 16–19 prípadov na milión obyvateľov, incidencia multicentrickej formy (MCD) je v USA päť prípadov na milión obyvateľov. Pokiaľ by tomu bolo podobne aj v ČR, tak by u nás ročne malo byť diagnostikovaných 160–190 prípadov UCD a 50 prípadov MCD. [4]

Príznaky idiopatickej multicentrickej Castlemanovej choroby

Choroba máva individuálny priebeh: od chronicky prebiehajúci len mierne agresívnych „flu‑like až po značne agresívne formy „sepsis‑like“, ktoré sú menej početné. Veľmi agresívne prípady sú spojené s anasarkou s multiorgánovým zlyhaním a vedú často ku smrti.

Nadprodukcia interleukínu-6 vedie vo svojom dôsledku k systémovej zápalovej reakcii sprevádzanej anémiou chronických chorôb, hypoalbuminémiou, angioneogenézou a zvýšenou vaskulárnou permeabilitou (cestou VEGF) a celkovými symptómami: neinfekčnými subfebrilitami či febrilitami, úbytkom hmotnosti, nočným potením, patologickou únavou.

Klinický priebeh má štyri formy:

• opakované relapsy a remisia (flu‑like),
• stabilná perzistujúca choroba,
• progredujúca fatálna choroba (sepsis‑like),
• transformácia v malígny lymfóm. [4]

Terapia

Medzinárodné odporúčania pre liečbu CD z roku 2018 uvádzajú, že liečba by mala prebiehať v špecializovanom centre, ktoré má skúsenosti tak s histopatologickou diagnostikou, ako aj s liečebnými režimami. Kombinované chemoterapeutické režimy sú vhodné ponechať pre pacientov, u ktorých iMCD choroba progreduje pri použití nových liekov (siltuximab, rituximab, či tocilizumab, prípadne imunomodulačnou liečbou ako u myelómov). Tento názor je založený na názore odborníkov, pretože pre nízku incidenciu CD neboli robené porovnávacie klinické štúdie, s výnimkou klinickej štúdie so siltuximabom, ktorý ako jediný preukázal efekt v randomizovanej klinickej štúdii. [5]

Literatúra

[1] Fajgenbaum DC, et al. International, evidence-based consensus diagnostic for HHV-8–negative/idiopathic multicentric Castleman disease. Blood 2017; 129: 1646–1657; doi:10.1182/blood-2016-10-746933 [originally published online January 13, 2017].

[2] Soulier J. Kaposi’s sarcoma associated herpesvirus sequences in benign lymphoid proliferations not associated with HIV. Cancer 1997; 80: 788-797.

[3] Kawabata H. Castleman Kojima disease (TAFRO syndrome). J Clin Exp Hematom 2013; 53: 57-61.

[4] Adam Z, et al. Multicentrická Castlemanova choroba. Příznaky, diagnostika a léčba. Vnitř Lék 2022;68(1):41-53

[5] van Rhee F, et al. International evidence-based consensus diagnostic and treatment guidelines for unicentric Castleman disease. Blood Adv 2020; 4: 6039–6050.