Preskočiť na obsah

Tetovanie môže byť rizikovým faktorom pre vznik malígneho lymfómu

tetování
Fotografie sú ilustračné, všetky zobrazené osoby sú modelom. Zdroj: Shutterstock

V prvej veľkej štúdii svojho druhu sa zistilo, že tetovanie zvyšuje riziko vzniku malígneho lymfómu asi o 20 % v porovnaní s jedincami bez tetovania. Tetovací atrament často obsahuje karcinogény a pri aplikácii na kožu spúšťa imunologickú odpoveď.

Populačná štúdia všetkých prípadov malígneho lymfómu u dospelých Švédov (vo veku 20 – 60 rokov) bola založená na údajoch zo švédskeho národného onkologického registra z rokov 2007 až 2017 (n = 11 905). Expozícia tetovaniu bola hodnotená štruktúrovaným dotazníkom. Primárnym cieľom bol pomer incidencie malígneho lymfómu u tetovaných oproti netetovaným jedincom.

  • Prevalencia tetovania bola 21 % u jedincov s malígnym lymfómom a 18 % u kontrol.
  • Po štatistickom spracovaní sa zistilo, že tetovaní účastníci mali o 21 % vyššie riziko vzniku lymfómu ako účastníci bez tetovania (pomer výskytu: 1,21; 95 % interval spoĺahlivosti [CI] 0,99 – 1,48).
  • V analýze podskupín typov lymfómov bolo najvyššie riziko (30 %) pri difúznom veľkobunkovom B-lymfóme (pomer výskytu: 1,30; 95 % CI 0,99 – 1,71) a folikulárnom lymfóme (pomer výskytu: 1,29; 95 % CI 0,92 – 1,82) u tetovaných oproti netetovaným jedincom.
  • Nebolo preukázané, že by sa riziko vzniku lymfómu zvyšovalo s väčšou plochou tetovaného povrchu tela.

Autori uviedli, že popularita tetovania nápadne vzrástla so súčasnou prevalenciou ≥ 20 % v európskych štúdiách. „Naše zistenia naznačujú, že tetovanie bolo spojené so zvýšeným rizikom vzniku malígneho lymfómu. Je však potrebné vykonať viac epidemiologických štúdií, aby sa zistila kauzalita. Štúdia podčiarkuje naliehavosť regulačných opatrení na kontrolu chemického zloženia tetovacieho atramentu."

ZDROJ:

Christel Nielsen z Lund University, Švédsko, eClinicalMedicine.

Zdieľajte článok

Odporúčané

Empagliflozín po infarkte myokardu

28. 6. 2024

Pacienti po infarkte myokardu majú zvýšené riziko srdcového zlyhania a úmrtia. Inhibítory sodíkovo-glukózového kotransportéra 2 (SGLT2) zlepšujú…