Biomarkery veku mozgu môžu predpovedať zotavenie z CMP presnejšie ako chronologický vek
Odborníci na cievne mozgové príhody (CMP) zistili, ako sa dá radiomika, novovznikajúca technológia pre kvantifikáciu obrazu, použiť na extrakciu biomarkerov z klinických skenov magnetickej rezonancie mozgu u pacientov s cievnou mozgovou príhodou a k odhadu relatívneho „veku mozgu“ pacienta. Táto technika ukazuje, že použitie relatívneho veku mozgu skôr ako chronologického veku môže zlepšiť sledovanie CMP a zlepšiť predpoveď následného zotavenia.
Štúdia, ktorá bola predstavená na konferencii European Stroke Organization Conference (ESOC 2022) vo francúzskom Lyone, analyzovala 4 163 pacientov s ischemickou cievnou mozgovou príhodou v Spojených štátoch amerických a v Európe. Ukázalo sa, že pacienti s CMP s mozgom „staršieho vzhľadu“ vyznačujúci sa vyšším predpokladaným vekom mozgu ako chronologickým vekom častejšie trpia na hypertenziu, diabetes alebo majú v anamnéze fajčenie alebo predchádzajúcu CMP. U pacientov so starším vzhľadom mozgu bolo tiež menej pravdepodobné, že dosiahnu priaznivé výsledky po CMP v porovnaní s ich „mladšími“ proťajškami.
Výskumný tím pod vedením doktora Martina Bretznera z Harvard Medical School (Boston, USA) usúdil, že chronologický vek merajúci čas, ktorý človek žil, menej pravdepodobne presne zachytí, ako dobre pacient zostarol. Na základe odhadu veku pacientovho mozgu poskytuje tento nový biomarker náhľad do odolnosti mozgu voči času a kardiovaskulárnym rizikovým faktorom a presnejšie ukazuje, ako dobre sa pacienti z CMP zotavujú.
Radiomika, technika využívajúca pokročilú matematickú analýzu k preskúmaniu neuroimagingových dát dostupných lekárom, umožňuje odborníkom predpovedať relatívny vek mozgu pacientov v porovnaní s inými pacientmi, ktorí prežili CMP, a analyzovať ich celkové zdravie mozgu. „Vek je jedným z najvplyvnejších determinantov výsledkov po cievnej mozgovej príhode, ale o dopade biologického veku mozgu odvodeného od neurozobrazenia sa vie len málo,“ komentoval doktor Martin Bretzner s tým, že výsledky jeho výskumu ukazujú, že kvantifikácia relatívneho veku mozgu u pacientov s CMP môže byť prínosná pri globálnom hodnotení pacientovho zdravia mozgu a užitočná pri predpovedaní toho, ako dobre sa pacient z príhody zotaví. Bolo by tiež veľmi ľahké komunikovať o tomto biomarkere s lekármi a pacientmi, pretože každý inštinktívne chápe negatívne dôsledky zrýchleného procesu starnutia mozgu.
Štúdia zistila, že relatívny vek mozgu ovplyvnil výsledky CMP nezávisle od chronologického veku a závažnosti mŕtvice. To, že chorý predtým prekonal mŕtvicu, bolo siedmym najvplyvnejším klinickým faktorom, nasledovaným diabetom, ktorý ovplyvnil relatívny vek mozgu. Podľa výskumu bude mať každý štvrtý preživší CMP ďalšiu príhodu, a napriek tomu až 80 percentám sa dá predísť správnou liečbou a zmenou životného štýlu. Odhaduje sa, že počet ľudí žijúcich s CMP vzrastie v Európskej únii v rokoch 2017 až 2047 o 27 percent, predovšetkým kvôli nárastu počtu ľudí starších 70 rokov.
„Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť minimalizácie kardiovaskulárnych rizikových faktorov a tiež zdôrazňujú, ako sú kardiovaskulárne zdravie a zdravie mozgu tesne prepojené“, dodal doktor Bretzner. Identifikácia potenciálne modifikovateľných rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu, pomocou radiomiky a relatívneho veku mozgu ako biomarkera by podľa neho mohla viesť k rozvoju preventívnych intervencií CMP a pomôcť pri zotavení. „Dúfame, že tento výskum poslúži ako podpora pre identifikáciu krehkých pacientov s CMP, ktorí v budúcnosti vyžadujú intenzívnejšie preventívne techniky, liečbu a dohľad,“ uzavrel.