Chrípka ako stále podceňované ochorenie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že chrípka každý rok zapríčiňuje 3 – 5 miliónov ťažkých prípadov, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, a až 650 000 respiračných úmrtí v súvislosti s chrípkou. 

Na južnej pologuli už chrípková sezóna bola a vakcína proti chrípke pre rok 2023 znížila riziko hospitalizácií súvisiacich s chrípkou o približne 52 %. Obvyklá chrípková sezóna tam trvá od marca do septembra. Cirkulujúce vírusy chrípky boli geneticky podobné tým, ktoré sú zahrnuté vo vakcínach proti chrípke pre sezónne obdobie 2023 – 2024 na severnej pologuli.

V Austrálii bol skorší nástup chrípkovej sezóny

Zem má dve hemisféry, a teda dve obdobia chrípkových epidémií. Preto napríklad podľa austrálskej sezóny sa dá predikovať, čo sa môže udiať v našich zemepisných šírkach na severnej pologuli. Epidemiológovia sledujú cirkulujúce vírusy, vývoj sezóny, vekové skupiny najviac postihnuté chrípkou, ako aj to, ako dobre fungujú vakcíny. Tento rok sa chrípková sezóna v Austrálii začala skôr ako obvykle a s prudkým nástupom. „V priebehu chrípkovej epidémie v Austrálii zaznamenali zvýšený výskyt ťažkých priebehov chrípky najmä u detí. Zo všetkých hospitalizovaných osôb s potvrdenou chrípkou bolo 72 % detí mladších ako 16 rokov, 17 % boli dospelí vo veku 16 až 64 rokov a 11 % boli dospelí  vo veku 65 rokov alebo starší,“ uviedla prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH, prezidentka Slovenskej epidemiologickej   a vakcinologickej spoločnosti.

S chrípkou súvisia viaceré komplikácie

Chrípka je akútne vysoko nákazlivé ochorenie spôsobené vírusom chrípky a každoročne prebieha v epidémiách. Postihuje až 20 % populácie. Vírus chrípky oslabí organizmus, ktorý je náchylný na inú bakteriálnu infekciu.  Ukazuje sa, že 15 % starších osôb zostáva po hospitalizácii s chrípkou bezvládnych a odkázaných na starostlivosť druhých.

„Narastajúci objem vedeckých dôkazov z mnohých štúdií potvrdzuje, že chrípka spôsobuje závažné kardiovaskulárne komplikácie. Štúdia databázy dospelých pacientov vo veku nad 40 rokov bez akejkoľvek rizikovej anamnézy dokázala 10-krát vyššie riziko úmrtia na srdcový infarkt a 8-krát vyššie riziko úmrtia na mŕtvicu do troch dní po laboratórne potvrdenej chrípkovej infekcii v porovnaní s prípadmi bez ochorenia na chrípku,“ spresnila prof. Z. Krištúfková.

Komplikácie v súvislosti s chrípkou rozdeľujeme na:

• srdcové – zápal srdcového svalu, srdcového obalu, infarkt myokardu;
• dýchacie – zápal stredného ucha, pľúc, prínosových dutín, priedušiek, exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), astmy;
• počas tehotenstva môže nastať ohrozenie života matky, riziko predčasného pôrodu, úmrtia plodu, nižšia pôrodná hmotnosť;
• medzi možné pohybové komplikácie patrí zápal svalov až rozpad svalových buniek;
• nervové komplikácie zahŕňajú kŕče z vysokej horúčky, zápal mozgu a mozgových plien, ochrnutie, cievnu mozgovú príhodu.

Očkovanie je účinná a bezpečná ochrana pred chrípkou, treba ju len využiť. Vykonáva sa každoročne, pretože vírusy chrípky sa menia. 

Do rizikovej skupiny patria aj tehotné ženy

Medzi rizikové skupiny, ktoré by sa mali očkovať, patria tehotné ženy, osoby 59-ročné a staršie, deti vo veku od 6 mesiacov do 12 rokov, osoby žijúce v kolektívnych zariadeniach, osoby 6-mesačné a staršie,  ktoré sú liečené pre chronické choroby dýchacích ciest,  srdcovo-cievneho aparátu,  obličiek a močo-pohlavného systému, pre  metabolické poruchy vrátane cukrovky, poruchy imunity vrátane AIDS, ale aj  osoby po transplantácii orgánov.

Gynekológ MUDr. Miroslav Kotek z Bratislavy vysvetlil, že  chrípka v tehotenstve môže zapríčiniť vznik závažných komplikácií pre matku a plod: „Očkovanie proti chrípke ako najúčinnejšia prevencia chrípky znižuje riziko ťažkého priebehu a úmrtia matky, predčasného pôrodu, rázštepu neurálnej trubice, nízkej pôrodnej hmotnosti či úmrtia plodu. Dieťa očkovanej matky je po narodení chránené pasívnym transportom protilátok, čo prináša nižšie riziko hospitalizácie. Napríklad štúdie z Kanady dokazujú 18-krát viac hospitalizácií tehotných žien s chrípkou oproti bežnej populácii chorých s chrípkou.“

Vakcíny proti chrípke boli podané miliónom tehotných žien na svete a existuje konsenzus medzi svetovými odbornými autoritami, že vakcíny proti chrípke možno bezpečne podávať počas všetkých štádií tehotenstva.

Zdravotníci sa očkujú proti chrípke

Odporúča sa, aby zdravotnícki pracovníci, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientom, sa nechali očkovať proti chrípke. „V USA sú niektoré štáty, kde je očkovanie zdravotníkov povinné. Výnimočne sa nemusia dať zaočkovať a vtedy musia počas pracovného procesu v zdravotníckom zariadení  nosiť rúško. Nevieme, koľko zdravotníkov je na Slovensku zaočkovaných, tieto štatistiky sa nesledujú. Často to závisí od príkladu a postoja vedenia nemocnice, kliniky, oddelenia, či si napríklad prednosta, primár dali vakcínu proti chrípke,“ doplnila prof. Z. Krištúfková.

Hromadné očkovanie zdravotníkov prebehlo napríklad v Univerzitnej nemocnici v Bratislave,  Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach a ďalších nemocniciach.

Očkovanie proti chrípke sa odporúča osobám, ktoré  môžu preniesť chrípku na rizikové skupiny, zamestnancom strategických odvetví – pošta a telekomunikácie, doprava, školstvo, banky, energetika, obchody a pod., ale aj  cestujúcim do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky. Do tejto skupiny patria tiež športovci pripravujúci sa na vrcholné podujatie konané v čase predpokladanej epidémie.

Vakcinálne kmene pre túto sezónu

Rozlišujú sa tri  typy vírusov  chrípky označované A, B, C. Kým vírusy chrípky  typu B a C vyvolávajú  infekcie len u človeka, vírusy chrípky A boli izolované aj z rôznych zvierat, najmä vtákov, prasiat a koní. Vírus chrípky, najmä typu A, ktorý má niekoľko typov a subtypov, sa vyznačuje  veľkou premenlivosťou. Vírus chrípky B je oveľa stabilnejší. Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje na celom svete počas celého roka a podľa toho Svetová zdravotnícka organizácia určuje, ktoré vírusy budú v očkovacích látkach v nasledujúcej chrípkovej sezóne obsiahnuté.

Táto sezóna má nasledujúce vakcinálne kmene: • A/Victoria/2570/2019 (H1N1)pdm09 • A/Darwin/9/2021 (H3N2) • B/Austria/1359417/2021 (B/Victoria lineage) • B/Phuket/3073/2013 (B/Yamagata lineage)  a už potvrdené kmene sú: • A/Victoria/2570/2019 (H1N1)pdm09 • A/Darwin/9/2021 (H3N2) • B/Austria/1359417/2021 (B/Victoria lineage).

„Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je  to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami. Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí štyri pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí.  Ide o pandémie, v ktorých sa vyskytli nasledujúce vírusy chrípky:  • rok 1918 až 1920 – vírus chrípky ľudí a prasiat – A/H1N1; •  rok 1957 až 1958 – vírus chrípky ľudí a vtákov – A/H2N2; • rok 1968 až 1969 – vírus chrípky ľudí a vtákov – A/H3N2; • rok 1977 – 1978 – menšia pandémia, vírus chrípky ľudí a prasiat – A/H1N1,“ vysvetlil prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc., známy slovenský virológ. 

Tento rok mali deti u protinožcov ťažší priebeh chrípky

V Austrálii až 72 % hospitalizovaných s chrípkou boli osoby mladšie ako 16 rokov. Prečo bol tento rok počet hospitalizovaných detí s chrípkou v Austrálii taký vysoký? Najpravdepodobnejším vysvetlením je pokles zaočkovanosti. V sezóne 2023 je proti chrípke zaočkovaných 22,7 % detí vo veku od  6 mesiacov do 5 rokov. A len 13,3 % detí vo veku 5 – 15 rokov. V rokoch pred pandémiou covidu-19 bolo zaočkovaných  41,3 % detí vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov,  26,2 % vo vekovej skupine od 5 do 15 rokov.

K dispozícii sú dve neživé očkovacie látky pre deti vo veku od 6 mesiacov do 17 rokov, ktoré sa podávajú injekčne. A tiež jedna živá, ktorá je určená  pre deti a dospievajúcich vo veku od 2 do 18 rokov a podáva sa ako kvapky do nosa 0,1 ml do každej nosovej dierky. Deti vo veku do 6 mesiacov sú chránené očkovaním matky v ktoromkoľvek trimestri tehotenstva. 

Prečo sa očkovať? 

Na Slovensku je nedostatok lekárov, najmä lekárov prvého kontaktu,  a zdravotná starostlivosť sa stáva menej dostupnou. Jedným z riešení  je predchádzať ochoreniam a očkovaním proti chrípke sa dokáže zabrániť ochoreniu, jeho komplikáciám a vyhnúť sa návšteve lekára a hospitalizácii.

„Alarmujúci je počet osôb, ktoré boli v roku 2022 na Slovensku chránené pred chrípkou očkovaním. Bolo to len 4,8 % populácie. Vakcinológov znepokojuje  hlboký prepad v zaočkovanosti osôb vo veku nad 59 rokov. Vlani sa proti chrípke zaočkovalo len 5,6 % seniorov. V porovnaní s prechádzajúcou sezónou klesla zaočkovanosť v tejto vekovej skupine o 7,3 percentných bodov, čo je o takmer 100 000 zaočkovaných osôb menej,“  poukázala na pokles záujmu o očkovanie u starších ľudí  prof. Z. Krištúfková. Pritom ide o najrizikovejšiu a najzraniteľnejšiu skupinu, ktorá je náchylná na závažné komplikácie spojené s chrípkou a zhoršenie základného ochorenia následkom chrípky. Len pre porovnanie, v poslednej chrípkovej sezóne (2022/23) sa v Austrálii zaočkovalo 66 % osôb v seniorskom veku, vo Švédsku 70 % a v Spojenom kráľovstve 80, 9 % populácie.

Dlhodobá nízka dôvera v očkovanie, podceňovanie chrípky, odmietanie aktívnej prevencie a s tým súvisiace dopady na zdravie ľudí viedli lekárov, pacientov a expertov v zdravotníctve k sformovaniu interdisciplinárnej odbornej platformy Aliancia proti chrípke. Cieľom Aliancie je prinášať nové vedecké a overené informácie, viesť odbornú diskusiu o rizikách chrípky a možnostiach prevencie v rizikových skupinách, ako aj šíriť osvetu.  

Chrípka predstavuje zvýšenú hrozbu pre diabetikov

Diabetes zvyšuje hladinu cukru v krvi, čím ovplyvňuje imunitný systém a väčšiu náchylnosť k infekciám, vrátane chrípky. Prítomnosť diabetu mellitu zvyšuje riziko ochorenia na chrípku a zhoršuje jeho priebeh, zvyšuje riziko komplikácií chrípky aj úmrtnosť. Podobne, chrípka zhoršuje glykemickú kontrolu diabetu, zvyšuje riziko akútnych život ohrozujúcich komplikácií diabetu, zhoršuje prejavy chronických komplikácií aj riziko srdcovocievnych príhod, ako sú infarkt myokardu či cievna mozgová príhoda, ktoré viac postihujú diabetikov. „Pacienti s diabetom mellitom sú počas chrípkových epidémií častejšie hospitalizovaní a vyššia je aj ich úmrtnosť. Je dostatok vedeckých dôkazov a pribúdajú ďalšie, že u pacientov s diabetom očkovanie proti chrípke znižuje nielen počet hospitalizácií, ale aj život ohrozujúcich komplikácií a úmrtí z kardiovaskulárnych či iných príčin. Očkovanie proti chrípke by preto malo byť neoddeliteľnou súčasťou liečebných stratégií u pacientov s diabetom. Vakcínu proti chrípke môžu na Slovensku predpísať aj aplikovať okrem všeobecného lekára aj lekári špecialisti, ako napríklad diabetológ, pneumológ, alergológ/imunológ, gynekológ alebo kardiológ a ďalší. Vakcíny sú všetkým pacientom a záujemcom o očkovanie plne hradené,“ odporučil očkovanie diabetológ doc. MUDr. Emil Martinka, PhD.,  primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu (NEDÚ) v Ľubochni. V analýze zaočkovanosti sa zistilo, že na Slovensku je zaočkovaných proti chrípke približne 15 % diabetikov. Častými komplikáciami súvisiacimi s chrípkou sú u diabetikov zápal pľúc, sinusitídy, bronchitídy, ušné infekcie. Diabetici sú častejšie  pre chrípku a jej komplikácie hospitalizovaní – až šesťkrát viac.

Leonard Thompson bol  prvým pacientom, ktorému  v januári 1922 podali  inzulín a ten  mu zachránil život, ale zomrel v roku 1935 na stafylokokovú pneumóniu, komplikáciu, ktorá sa rozvinula po epizóde chrípkového ochorenia.

A čo pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami?

Skutočná zdravotná, ekonomická a spoločenská záťaž chrípkou po jej prekonaní nie je na prvý pohľad veľmi viditeľná. Akútne príznaky chrípky, ako sú bolesť hlavy, horúčka, kašeľ, bolesť svalov, sú len stavy, ktoré chorý človek bezprostredne pri ochorení pociťuje. Ochorenie na chrípku však môže zhoršiť respiračné stavy a spôsobiť primárny vírusový zápal pľúc alebo oslabiť organizmus, u niektorých jedincov sa potom pridá sekundárna bakteriálna infekcia a spôsobí bakteriálny zápal pľúc. Takýto zápal môže zhoršiť chronické dýchacie problémy, ktoré už má pacient diagnostikované. Respiračné príznaky chrípky sú však len vrcholom ľadovca, ktorý vnímame. „Je vedecky dokázané, že vírus chrípky a následná reakcia imunitného systému pôsobia na výstelku ciev, spôsobujú ich zápal a môže dôjsť k ich upchatiu. Môžu sa podieľať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení ako infarkt myokardu, zlyhanie srdca, spôsobiť mozgovú príhodu, alebo zhoršiť CHOCHP a zhoršiť kontrolu glukózy v krvi, diabetickú ketoacidózu alebo spôsobiť  rabdomyolýzu, akútne  poškodenie obličiek, tromboembóliu, zmätenie, delírium, Guillain-Barrého syndróm, encefalopatiu či smrť. Chrípka sa ako prispievajúci faktor v kontexte úmrtí v dôsledku uvedených stavov stále podceňuje,“  poukázal na riziká aj pre kardiakov MUDr. Peter Hlivák, PhD., FESC, FACC, z Kliniky kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb a. s. a Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Asociácia medzi chrípkou, zápalom pľúc a kardiovaskulárnymi udalosťami je známa už viac ako 80 rokov. V prípade srdcových ochorení dochádzalo k vrcholu, ktorý časovo zodpovedal vrcholu chrípky, a to prakticky pri každej chrípkovej epidémii. Výrazný spúšťací efekt vírusu chrípky na kardiovaskulárne udalosti zdôrazňuje potrebu adekvátnej prevencie proti chrípke. „Preukázalo sa, že očkovanie proti chrípke znižuje počet kardiovaskulárnych udalostí o 26 až  53 % a znižuje počet kardiovaskulárnych úmrtí o 56 %. Predpokladá sa tiež, že očkovanie proti chrípke môže byť pri sekundárnej prevencii srdcového infarktu v dôsledku chrípky rovnako účinné ako zanechanie fajčenia alebo liečba statínmi pri liečbe vysokého krvného tlaku. Napriek množstvu dôkazov podporujúcich úlohu očkovania proti chrípke v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, ako aj dôkazov o potrebe očkovania chronicky chorých pacientov je miera očkovania proti chrípke stále nízka,“ upozornil doc. P. Hlivák.

Pacientske organizácie podporujú očkovanie

Chronicky chorí ľudia sú vo zvýšenom riziku nákazy chrípkou a tiež jej následkami. „Chrípka môže byť nebezpečná, a dokonca život ohrozujúca najmä pre tých, ktorí majú niektoré zdravotné ťažkosti. Práve tí potrebujú byť chránení najviac. Samozrejme ak je to možné, očkovaním seba. Ak to nie je možné, potom ich zdravie a život závisia od solidarity zdravých. Čím viac ľudí absolvuje očkovanie, tým menej budú ohrození tí, ktorí sa očkovať nemôžu,“  skonštatovala MUDr. Mgr. Elena Marušáková, MBA,  viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.