Editoriál
Nedostatok zdravotníkov predstavuje komplexný problém, na ktorý neexistuje jedna zázračná odpoveď. Jedným z opatrení, ktoré ho môžu pomôcť riešiť, je zvýšenie počtu absolventov medicíny, ktorí budú chcieť zostávať v slovenskom zdravotníctve. Je zjavné, že zo zahraničných študentov slovenských fakúlt zostáva na Slovensku pracovať len zanedbateľný zlomok (Prieskum: Medici s cudzím občianstvom väčšinou plánujú pracovať inde). Navýšenie podielu domácich študentov, ktoré je ochotné financovať ministerstvo financií, je do tejto miery logické. Má to ale svoje „ale“, ktoré zhŕňame v správe Viac slovenských študentov medicíny namiesto zahraničných. A ďalej?
Je vôbec plán zvýšiť počet slovenských medikov o 500 v ročníku reálny? A pomohlo by to slovenskému zdravotníctvu? Na to sa pýtame v aktuálnom vydaní pravidelnej ankety Fórum – tentoraz Fórum: Riziká zvýšenia počtu študentov medicíny. Nenechajte si ujsť názor dekanky Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, UK v Bratislave Andrey Čalkovskej, členky akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ester Tomajkovej a zdravotného analytika Martina Smatanu.
V Univerzitnej nemocnici Martin sa podaril mimoriadny zdravotnícky výkon. Bola to Prvá autotransplantácia Langerhansových ostrovčekov. Zákrokov môže byť viacero. Táto starostlivosť je založená na spolupráci s českým Inštitútom klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). Pacientov, ktorí túto starostlivosť potrebujú, nie je veľa. „Nemá zmysel otvárať ďalšie centrá v malých štátoch, počty výkonov budú v jednotkách. Má teda zmysel ako na Západe ísť cestou konzorcií a vzájomnej spolupráce,“ povedal k tomu doc. Peter Girman z IKEM.
Európska medzištátna spolupráca je tiež kľúčom k zlepšeniu starostlivosti o pacientov so zriedkavým ochorením. Vzniká európsky plán starostlivosti o zriedkavé ochorenia. Zatiaľ bolo popísaných viac ako 8 000 vzácnych chorôb. V každej krajine je teda len minimum odborníkov, ktorí sa konkrétnou chorobou zaoberajú. Na odbornej úrovni sa preto jedná o prepojenie jednotlivých pracovísk, ktoré pacientov liečia. Pokiaľ je s diagnózou určitého zriedkavého ochorenia v jednej krajine štyri alebo päť pacientov, nemá zmysel budovať pre nich nové centrum, ale využiť európsku sieť.
V časopise Európskej kardiologickej spoločnosti European Journal of Preventive Cardiology boli publikované Nové odporúčania pre ochranu športovcov, konkrétne odporúčania, ako používať génové testovanie na prevenciu náhlej srdcovej smrti u športovcov a na umožnenie bezpečného cvičenia. Až 80 percent športovcov, ktorí náhle zomrú, nemalo žiadne príznaky alebo rodinnú anamnézu srdcového ochorenia. Genetické testovanie potenciálne smrteľných variantov je dostupnejšie ako kedykoľvek predtým a tento dokument sa zameriava na to, ktorí športovci by mali byť testovaní a kedy.
Črevný mikrobióm by mohol byť dôležitým faktorom v riziku a výsledkoch liečby cievnej mozgovej príhody. Nová štúdia spája mikrobióm so závažnosťou a regeneráciou po CMP. V budúcnosti môžeme byť schopní zabrániť CMP alebo zlepšiť neurologické zotavenie vyšetrením črevnej mikroflóry.
Mladí internisti majú svoju skupinu v Slovenskej internistickej spoločnosti. Majú mladí lekári o interné lekárstvo záujem? A čo im ponúka odborná spoločnosť? Tému vysvetľuje predsedníčka Mladých internistov na Slovensku MUDr. Zora Lazúrová.
Zaujímavé novinky prichádzajú z rôznych odborov medicíny. Nahliadnuť do nich môžete v ďalších správach, ak máte chuť. Dá sa zabrániť periprocedurálnej mozgovej príhode pri transkatétrovej náhrade aortálnej chlopne? Či sa pýtáme takto, alebo nás zaujíma ďalšia téma, ktorej sa venuje článok Akútna pankreatitída: koľko tekutín podať? Zaujímali sme sa tiež o témy Výskum: Umelá inteligencia v prevencii samovrážd a technologická novinka: Nová „elektronická koža“ nepotrebuje drôty, čipy ani batériu.
Príjemné čítanie a pekné jesenné dni praje
Adéla Čabanová
redaktorka Tribune.sk