Fórum: Aký najdôležitejší problém by mala riešiť nová vláda?

Jednotlivé politické strany pred parlamentnými voľbami sľubujú v oblasti zdravotníctva zlepšenie dostupnosti starostlivosti, skrátenie čakacích lehôt, ale aj zníženie administratívnej záťaže zdravotníkov a ďalšie zlepšenia. Niektoré strany hovoria o výstavbe univerzitnej nemocnice Rázsochy v Bratislave. Hovorí sa o potrebe zadefinovať minimálny nárok pacienta na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Na čo by sa politici mali zamerať v prvom rade, odpovedajú analytici Martin Smatana, Martin Vlachynský a Dušan Zachar. Otázka Tribune.sk bola: Aký problém slovenského zdravotníctva by mal byť pre novú vládu po voľbách ten najdôležitejší, ktorým sa bude zaoberať? Čo od novej vlády očakávate?

Zachar: Potrebujeme správne nastavenie motivácií, aby sa kvalita oplatila

Dušan Zachar,
riaditeľ, INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Tých akútnych, ako aj dlhodobo neriešených chronických problémov slovenského zdravotníctva je neúrekom. Väčšina z nich vyplýva z veľkých nerovnováh vytvorených nesúladom dopytu a ponuky. Dopyt po zdravotnej starostlivosti zo strany populácie sa neustále dynamicky zvyšuje (technologický a vedomostný pokrok, bohatnutie a starnutie spoločnosti), na čo nestačí reagovať ponuka – obmedzené kapacity – finančné, materiálne a najmä personálne. Strana ponuky (poskytovatelia zdravotnej starostlivosti) je historicky skúšaná nedostatočnými investíciami do obnovovania aj tej najzákladnejšej infraštruktúry.

K tomu prichádza tlak veľkej časti spoločnosti, vrátane populistických politikov, ktorí ignorujú potrebu prijímania takých reforiem a opatrení, ktoré by približovali slovenské zdravotníctvo k udržateľnosti systému. Naopak, často chcú a presadzujú kroky, ktoré ešte viac prehlbujú nerovnováhy. Napríklad de facto rozširovaním „základného balíka“ zdravotnej starostlivosti poskytovanej z verejného zdravotného poistenia pri súčasne nedostatočnom alokovaní zdrojov na jeho vykrytie.

Na Slovensku sa neoplatí poskytovať dostupnú a nadpriemerne kvalitnú zdravotnú starostlivosť, neoplatí sa hospodáriť vyrovnane či so ziskom. Motivácia je presne opačná – neodmeňuje sa excelentnosť, výsledky a kvalita, ale priemernosť, odpracované roky a pravidelnými oddlžovaniami aj straty.

Správne nastavovanie motivácií všetkých aktérov v širokej oblasti zdravia, ktoré by postupne zmenšovali vyššie spomínané nerovnováhy, by mal nový minister zdravotníctva a celá vláda začať systémovo riešiť od prvého dňa. Aktuálna atmosféra v spoločnosti tomu však príliš nenahráva.

Vlachynský: Na potrebné zmeny nebude mať nová vláda politický kapitál

Ing. Martin Vlachynský,
analytik, INESS – Institute of Economic and Social Studies

Od novej vlády očakávam, že nebude izolovane riešiť jednotlivé skutočné ani domnelé problémy zdravotníctva. Otázka nedostatku zdravotníkov je spojená aj s financiami, financie sú spojené s nárokom pacienta, nárok pacienta je spojený s otázkou spoluúčasti pacientov a tak ďalej.

Keď sa pred 20 rokmi spúšťala posledná veľká reforma v zdravotníctve, na jej začiatku stáli jasné predstavy. Minister Zajac a jeho tím pripravili stratégiu reformy zdravotníctva (známu aj ako „Modrá kniha“, ktorá je ešte stále dostupná tu: http://www.reformazdravotnictva.sk/pril/zdravotnictvo.pdf). V nej vysvetlili teoretické východiská, z ktorých reforma vychádza, detailne zanalyzovali vtedajší stav zdravotníctva a následne krok za krokom popísali reformné kroky a spojili ich s analyzovanými problémami. A nielenže reformu detailne pripravili na papieri, mali zároveň pripravený aj tím odborníkov na jednej strane a politickú podporu vlády na strane druhej.

Bohužiaľ, realita bude po voľbách skôr taká, že problémy sa budú hasiť peniazmi. V zdravotníctve potrebujeme otvoriť vážne témy – spoluúčasť pacienta, mieru, do ktorej by mali byť hradené nové lieky, reálne možnosti pripoistenia, výšku platieb za poistencov štátu, alebo dokonca premenu celého kvázi-poistného systému, mieru nezávislosti a zodpovednosti štátnych nemocníc, rozdelenie kompetencií zdravotníkov, zásadné zmeny vo vzdelávaní a ďalšie. Obávam sa, že na takéto zmeny ale nebude mať nová vláda dostatočný politický kapitál.

Smatana: Hrozí kolaps zdravotníctva, nová vláda si priority nebude vyberať

Martin Smatana, MSc.,
zdravotnícky analytik, bývalý riaditeľ Inštitútu pre zdravotnú politiku

Budúce vedenie ministerstva zdravotníctva si nebude môcť vyberať priority, ktoré bude chcieť riešiť. V súčasnosti totiž „horí“ toľko tém, že najbližšie mesiace po voľbách sa proste bude len „hasiť“ mnoho mimoriadne naliehavých problémov.

Jedná sa hlavne o rozpočet – a nie len na ten budúci rok. Na to, že nemocnice sú zadlžené, sme si už zvykli. Tento rok sú však v strate aj všetky poisťovne a celkovo bude treba niekoľko stoviek miliónov eur, len aby systém poistenia neskolaboval ešte koncom tohto roka.

Okrem toho budú hneď po voľbách na stole viaceré kľúčové vyhlášky a novely zákonov, ktoré budú mať obrovský dopad na pacientov. Jedná sa o vyhlášku o podobe optimalizovanej siete nemocníc či o zmeny, ktoré požadujú ambulantní pediatri. Ak sa to „domrví“ alebo odloží, hrozí nám kolaps vo viacerých segmentoch zdravotníctva. Tieto témy budú teda prioritami, ktoré nové vedenie bude musieť hneď po voľbách riešiť.

Keď sa ministerstvu podarí zastabilizovať situáciu a „zahasiť“ tieto problémy, kľúčovou témou by mali byť ľudské zdroje v rezorte, čiže to, ako zastabilizovať počet lekárov, sestier či zdravotníkov vo všeobecnosti. Kapacity nášho zdravotníctva závisia pochopiteľne od počtu zdravotníkov, finančných zdrojov či fyzických kapacít, ale nakoľko vieme, že máme dlhodobé nadužívanie starostlivosti, tak by témou mali byť aj nástroje na zníženie počtu návštev u lekára. Doplatky či poplatky sú najefektívnejšou a na Slovensku zároveň takmer vôbec nepoužívanou cestou, ako znížiť počet nevyžiadaných návštev, a preto si myslím, že aj táto téma by mala byť jednou z hlavných pre budúceho pána ministra či ministerku.