Fórum: Riziká zvýšenia počtu študentov medicíny
Ministri navrhujú zvýšiť počet medikov v celej krajine za rok o 500, teda približne o 70 percent, a to najmä na úkor študentov zo zahraničia. Fórum Medical Tribune sa pýta: Je reálne zvýšiť počet študentov o také veľké číslo bez toho, aby utrpela kvalita výučby? Pomohlo by to slovenskému zdravotníctvu? Nechýbali by nám zahraniční študentiOdpovedajú dekanka lekárskej fakulty v Martine Andrea Čalkovská, donedávna študentka lekárskej fakulty v Košiciach Ester Tomajková a zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Dekanka Čalkovská: Zahraničných študentov sa fakulty nemôžu vzdať úplne
prof. MUDr. Andrea Čalkovská, DrSc.,
dekanka, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, UK v Bratislave
Aj na stretnutí na pôde Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 3. novembra 2022 lekárske fakulty deklarovali záujem a snahu pomôcť pri riešení nedostatku lekárov na Slovensku. Upozornili sme však na to, že prijatie väčšieho počtu slovenských uchádzačov o štúdium medicíny môže tento problém vyriešiť iba čiastočne. Mladým absolventom-lekárom treba ponúknuť atraktívne podmienky a prostredie aj po skončení štúdia, aby mali záujem na Slovensku ostať pracovať a neodchádzali do zahraničia.
Skokové navýšenie počtu slovenských študentov v najbližšom akademickom roku považujeme za rizikové. Za vhodnejšie považujeme postupné zvyšovanie, ktoré by bolo kompenzované aj postupným finančným navyšovaním prostriedkov. Riziko môže spočívať v znížení kvality, jednak vzhľadom na demografický vývoj a zmenšujúci sa počet maturantov, ako aj v tom, že by sa mohol naplno prejaviť chronický investičný dlh štátu do lekárskych fakúlt (infraštruktúra, personál). Vyšší počet študentov môže predstavovať aj kapacitný problém, predovšetkým z hľadiska získavania klinickej praxe – počty lôžok v univerzitných nemocniciach, počty lekárov-učiteľov a pod.
Pokiaľ ide o zahraničných študentov, vieme si predstaviť zníženie počtu, avšak lekárske fakulty sa ich nemôžu vzdať úplne. Študenti zo zahraničia vstupujú do hodnotenia (ratingu) vysokých škôl a posúvajú ho v rebríčkoch nahor, napomáhajú internacionalizácii, zvyšujú dostupnosť vedecko-výskumných grantov a prinášajú mnoho ďalších benefitov.
Dôležitý bude aj spôsob garancie finančného zabezpečenia navýšenia počtu študentov. Spomínam to preto, že fakulty v minulosti už opakovane vyhoveli spoločenskej požiadavke na navýšenie počtu študentov. Sľúbené financovanie extra prijatých študentov počas celej dĺžky štúdia sa nezrealizovalo.
Preto budeme zvedaví, ako bude garantované finančné zabezpečenie navýšenia počtu študentov.
Absolventka Tomajková: Chýbajú kapacity pre výučbu, ale aj miesta pre absolventov
MUDr. Ester Tomajková,
podpredsedníčka Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za študentskú časť
Podľa mňa je tento návrh absolútne kontraproduktívny.
- Kvalita štúdia a záťaž na už beztak vyťažených vyučujúcich-lekárov. Už sme zažili navýšenie počtu študentov medicíny a z kapacitných dôvodov sme na hranici (napríklad nemáme dostatočne veľké posluchárne na zabezpečenie takejto výučby, dostatok vyučujúcich – teoretická výučba na ústavoch môže prebiehať aj v podvečerných hodinách, čo samozrejme nie je ideálne, ale praktickú výučbu na klinikách nie je možné absolvovať v poobedňajších hodinách, pretože v tomto čase neprebiehajú diagnosticko-terapeutické výkony a pacienti potrebujú pokoj na lôžku). Ďalším problémom je nedostatočná nielen spomínaná priestorová kapacita, ale hlavne tá personálna (nedostatočný počet vyučujúcich už teraz). Toto multiúrovňové poddimenzovanie štúdia bude viesť napríklad k zníženiu praktickej výučby (ktorá aj napriek snahe vyučujúcich je nedostatočná) a k zníženiu času, v ktorom sa môže vyučujúci aktívne venovať študentom, čo bude zákonite viesť k zníženiu kvality štúdia, a tým pádom aj absolventov.
- Miesta pre absolventov. Ďalším bodom je moja otázka pre politikov: Ak budeme mať ročne o 500 lekárov viac, kde ich zamestnáme? Už teraz nie sú raritné situácie, že absolvent slovenskej lekárskej fakulty si nevie nájsť miesto na Slovensku v odbore, ktorému sa chce venovať, pretože nie je dostatočná (tabuľková) kapacita. Ak teraz nemá vláda dostatok financií na zabezpečenie adekvátnych podmienok pre lekárov, ktorých máme, obávam sa, že situácia v zdravotníctve sa bez adekvátnej finančnej situácie nielenže nezlepší, ba sa priam výrazne zhorší. Samozrejme, že potrebujeme výrazne navýšiť počet zdravotníckych pracovníkov, ale toto riešenie navýšenia počtu študentov nezaručí, že absolventom bude vytvorené miesto v slovenskej nemocnici a že budú chcieť zostať pracovať v slovenskom poddimenzovanom zdravotníctve, ktoré bolo a je roky zanedbávané.
- Ďalším problémom financovania tohto návrhu je financovanie štúdia týchto študentov. Tento rok (aj tie minulé) je zlá metodika financovania vysokého školstva a chýbajú milióny eur na elementárne veci – napríklad niektorým vysokým školám na pokrytie výdavkov aj na energie. Z čoho teda plánuje zaplatiť ministerstvo štúdium týchto ďalších medikov? Tu vidíme obrovskú finančnú záťaž a žiadnu víziu na jej vyriešenie. Navyše z minulosti máme nemilé skúsenosti, že sľúbené financovanie navýšenia počtu študentov nebolo dodržané. Na základe toho si dovolím vysloviť veľkú pochybnosť, ba priam nedôveru k adekvátnemu financovaniu štúdia týchto študentov.
- Zahraniční študenti. Čo sa týka štúdia zahraničných študentov u nás, častokrát si široká verejnosť neuvedomuje, že výučba v cudzom jazyku je jednou z častí, ktoré sa posudzujú pri hodnotení kvality vysokých škôl na medzinárodnej úrovni. Výučba zahraničných študentov nijako signifikantne neovplyvňuje zamestnanosť slovenských absolventov v slovenských zdravotníckych zariadeniach. Je skôr raritou, ak absolvent anglického programu zostane u nás a zamestná sa v slovenskej nemocnici.
Analytik Smatana: Nahradenie zahraničných študentov domácimi je dobrá cesta. Nie však všetkých.
Martin Smatana, MSc.,
zdravotnícky analytik, bývalý riaditeľ Inštitútu pre zdravotnú politiku
V roku 2019 sme robili štatistické zisťovanie nedostatku pracovníkov v sektore. Výsledkom bolo, že do minimálneho normatívu nám chýbalo približne 2 700 lekárov. Ak by sme mali dohnať čo i len spomínaný deficit 2 700 lekárov, tak by to nebolo pri súčasných kapacitách našich fakúlt možné. Počet lekárov síce podľa ročenky NCZI rastie, ale ak odčítame lekárov v dôchodkovom veku, tak ich počet roky stagnuje. Nárast počtu lekárov je teda len optický, a „stojíme“ na lekároch, ktorí kedykoľvek môžu odísť do dôchodku. Počet absolventov sa teda približne rovná počtu odchodov zo sektora a deficit lekárov proste pri súčasných počtoch študentov nedobehneme.
Navýšiť počet doktorov v krajine vieme niekoľkými spôsobmi: a) navýšiť počet domácich študentov, z ktorých cca 80 % ostáva v praxi na Slovensku; b) nenavýšiť počet domácich študentov, ale skúsiť zvýšiť pomer tých, čo ostávajú (80 %); c) skúsiť pritiahnuť zahraničných lekárov a študentov späť na Slovensko.
Všetky tieto tri alternatívy sme detailne v roku 2019 analyzovali a pripravili ako podklad pre Bezpečnostnú radu SR. Záver bol jednoduchý: najefektívnejšie riešenie, plne v kompetencii vlády a realizovateľné hneď, je navýšenie počtu študentov. Ideálne tak, že sa zníži počet zahraničných a tí sa nahradia domácimi. Prečo? Lebo to nevyžaduje prakticky nič, len viac financií. Toto je dôvod, prečo som opatrenie ohlásené ministrom financií prijal pozitívne.
Samozrejme, ostatné alternatívy sú nevyhnutné, ale sú časovo alebo finančne náročnejšie ako zmenenie pomeru študentov, a aj tak by plne nepostačili na vykrytie personálneho deficitu.
Dôvody, prečo odchádzajú študenti do zahraničia a zahraniční lekári sa nevracajú, súvisia so zlou infraštruktúrou nemocníc, celkovou výškou rozpočtu a s platmi, ale aj s procesmi vzdelávania, uplatnenia a s inými faktormi. Áno, niektoré sa dajú implementovať pomerne rýchlo, ale u väčšiny z nich potrvá roky, kým budú mať „motivačný“ efekt na zdravotníkov. Každý rok má pritom cenu zlata, t. j. ľudských životov.
Avšak. Nahradenie všetkých zahraničných študentov domácimi určite nie je správny krok. Okrem prestíže a hodnotenia univerzít je to v mnohých príkladoch ekosystém vzťahov, ktoré by bolo škoda pretrhnúť. V roku 2019 sme vypočítali, že potrebujeme približne 250 – 300 študentov ročne extra, a to aspoň do roku 2030. Ak máme dnes 430 zahraničných študentov, tak by ich počet mohol klesnúť na 130 – 150 a zvyšok by nahradili domáci študenti. V takomto prípade ani netreba navyšovať kapacity fakúlt, dokonca by sa časom dali znížiť, ak sa navýši percento absolventov, ktorí zostanú na Slovensku.
Päťsto študentov, ako bolo deklarované na tlačovej besede, je teda príliš veľké číslo. Už aj tých 300 by sa asi muselo rozdávkovať na roky (čiže postupne ich naberať), ale určite by bohato stačilo. Nakoľko tých „500“ bola len ponuka, nie finálny zámer, tak verím, že toto sa s fakultami doladí. Idea za tým, t. j. navýšiť počet domácich študentov na úkor zahraničných, je však správna. Je to základ, na ktorom sa musí ďalej stavať riešením ostatných problémov so vzdelávaním zdravotníkov.