Infekciám v nemocniciach je možné predchádzať aj digitálnymi riešeniami
Napriek pokroku v medicíne 21. storočia predstavujú infekcie v nemocničnom prostredí stále závažný problém a značnú záťaž pre zdravotnícke systémy. Predikatívny softvér môže pomôcť rýchlejšie zasiahnuť proti šíreniu infekčného ochorení.
Len v európskych krajinách ochorie na infekciu získanú v nemocnici alebo v opatrovateľskom zariadení ročne takmer 3,5 milióna ľudí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v priemere jeden z desiatich pacientov na takúto infekciu zomiera. Nozokomiálnym nákazám však vieme predchádzať nielen vhodnými opatreniami, ale aj modernými a efektívnymi digitálnymi riešeniami.
Nárast nemocničných infekcií
Nozokomiálna nákaza je taká nákaza, ktorá vzniká v priamej súvislosti s pobytom pacienta v zdravotníckom zariadení, pričom najviac ohrození sú najmä starší ľudia, pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti, novorodenci a malé deti. Za minulý rok bolo na Slovensku zo zdravotníckych zariadení nahlásených viac ako 19-tisíc nozokomiálnych nákaz, čo je oproti roku 2021 nárast o 17 %. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR je to však len časť predpokladaného výskytu nákaz.
Mali by sme mať na pamäti, že nemocnica je živý organizmus v neustálom pohybe. Pacienti prichádzajú do kontaktu aj s inými mikroorganizmami ako vo vonkajšom prostredí, často sú nebezpečnejšie a odolnejšie voči antibiotikám, preto sú prevencia a hygiena v nemocničnom prostredí aj z hľadiska ochrany zdravia pacienta mimoriadne dôležité.
Najčastejšie patogény
„Hygiena rúk je základný pilier bezpečnosti pacientov a zdravotníkov. Ročne v EÚ ochorie 672 000 občanov na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami; 75 % z nich sú nozokomiálne. Spôsobia ročne približne 33 000 úmrtí, čo je viac úmrtí ako spôsobia HIV, TBC a chrípka alebo letecké nešťastia. Riešením situácie je uvážlivé užívanie antibiotík, dodržiavanie hygieny rúk, izolácia pacienta, vývoj nových ATB. Dodržiavanie hygieny rúk je základný pilier prevencie nemocničných infekcií. Predstavuje prioritu pre bezpečnosť pacienta a zdravotníckeho pracovníka. Jej dodržiavanie v zdravotníctve však zostáva globálne suboptimálne. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča 5-krokovú multimodálnu stratégiu zlepšenia hygieny rúk, ktorá pozostáva zo zmeny systému, školenia a vzdelávania, monitorovania a spätnej väzby, pripomienok na pracovisku/komunikácie, zmeny kultúry pre bezpečnosť pacienta a zdravotníka. Medzi najčastejšie typy infekcií, ktoré trápia pacientov v nemocniciach, patria podľa štatistík infekcie dýchacích ciest – 25,7 %, infekcie močových ciest – 18,9 %, pooperačné infekcie v rane – 18,4 %, ostatné infekcie – 17,3 %, infekcie krvného obehu – 10,8 %, infekcie tráviaceho traktu – 8,9 %. Medzi päť najčastejších patogénov patria: Escherichia coli – 16,1 %, Staphylococcus aureus – 11,6 %, Klebsiella pneumoniae – 10,4 %, Enterococcus spp. – 9,7 %, Pseudomonas aeruginosa – 8 %,“ uviedol Mgr. Michal Adamišin, PhD., MPH, verejný zdravotník a hygienik Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave.
Escherichia coli spôsobuje najčastejšie infekcie močových ciest, enterokokoky zasa infekcie močových ciest spojené s katétrom, Clostridium difficile sa podieľajú na vzniku hnačiek spojených s antibiotickou terapiou, Staphylococcus aureus spôsobuje infekcie v mieste chirurgického zákroku, primárnu sepsu, Pseudomonas aeruginosa sa podieľa na vzniku infekcií dýchacích ciest, na primárnej sepse a infekciách v mieste chirurgického zákroku.
Výzva pre slovenské zdravotníctvo
Predchádzať nozokomiálnym nákazám je výzva pre slovenské zdravotníctvo na najbližšie roky. Prevencia ich šírenia prináša množstvo výhod – zabezpečuje kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacienta, bezpečnosť zdravotníckych pracovníkov a v neposlednom rade znižuje náklady na liečbu a hospitalizáciu.
Problémom nozokomiálnych nákaz je to, že ich často spôsobujú baktérie, ktoré sú stále odolnejšie voči antibiotikám, a to výrazne ovplyvňuje kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacientov. Infekcie získané v nemocniciach ešte viac komplikujú zdravotný stav pacienta, s ktorým už v nemocnici bol, a predlžujú dobu jeho hospitalizácie.
„Štúdia, ktorá sa uskutočnila v slovenských nemocniciach, ukázala, že takmer 70 % pacientov malo v čase sledovania zavedenú invazívnu zdravotnícku pomôcku (ZP). Centrálny venózny katéter (CVK) – 4,7 %, periférny venózny katéter (PVK) – 46,2 %, močový katéter – 15,9 %, intubovaní pacienti predstavovali 1,7 %. Pri všetkých sledovaných pomôckach u pacientov so zavedenou invazívnou ZP bola prevalencia nozokomiálnych nákaz vyššia ako u pacientov bez nej. V sledovanom súbore mali najvyššie riziko akvirácie nozokomiálnych infekcií pacienti starší ako 85 rokov, pacienti hospitalizovaní viac ako dva týždne a pacienti s chirurgickým zákrokom. Medzi ďalšie faktory, ktoré zvyšovali možnosť vzniku nozokomiálnej nákazy, patrili intubácia, zavedený CVK a močový katéter,“ povedala nemocničná epidemiologička MUDr. Katarína Naďová, PhD., MPH.
Cez ruky zdravotníkov sa prenesie minimálne 60 – 80 % infekcií
K zefektívneniu prevencie nemocničných nákaz smeruje komplexná stratégia, ktorá definuje hygienu rúk ako širší pojem zahŕňajúci nielen dezinfekciu rúk, ale aj úpravu nechtov, starostlivosť o integritu pokožky rúk či správne využívanie hygienických rukavíc a dezinfekčných prostriedkov na ruky v zdravotníckych zariadeniach. „Mali by ju dodržiavať všetci zdravotnícki pracovníci, pretože podľa štatistík sa ich rukami prenesie 60 až 80 percent nozokomiálnych infekcií. Ak sa zoberie ako indikátor spotreba alkoholovej dezinfekcie na ruky, tak v SR je najviac používaná na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS), potom na chirurgii, novorodeneckých oddeleniach a najmenej na geriatrii a na psychiatrických oddeleniach,“ dodala MUDr. K. Naďová.
Neviditeľní hygienici v podobe digitálnych softvérov
Hygiena rúk je samozrejme jednou z najjednoduchších foriem prevencie šírenia infekcií a každý rok môže zachrániť milióny životov, ak sa vykonáva správne. „Predchádzať šíreniu infekcií v nemocničnom prostredí však dnes vieme aj efektívnymi digitálnymi riešeniami, ako sú aplikácie na zlepšenie úrovne hygieny a predikatívny softvér na včasnú diagnostiku šírenia infekcií,“ spresnila epidemiologička. Zobrazujú aktuálny a presnejší obraz o výskyte infekcií, ktoré vznikajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
„Pomáhajú nám rýchlejšie zasiahnuť pri epidemickom výskyte ochorení, a teda pri výskyte vyššieho počtu toho istého ochorenia,“ dodal hygienik NÚDCH Mgr. Adamišin s tým, že práve vďaka digitálnemu riešeniu často vie o probléme skôr ako ostatní zdravotnícki pracovníci, a tak dokáže aj rýchlejšie reagovať, výsledkom čoho je okamžitá pomoc pacientovi: „Digitálne riešenie poskytuje pomoc aj v prípade zabezpečovania správnych hygienických požiadaviek, vrátane spotreby dezinfekcie určenej na prostredie alebo na ruky. V rámci hygieny rúk si viem napríklad overiť, ktoré zdravotnícke povolanie je zodpovednejšie viac a ktoré menej.“
Digitálne riešenia vznikli predovšetkým s cieľom zefektívniť prevenciu infekcií v zdravotníckych zariadeniach, pričom uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu. „Tieto programy dokážu monitorovať výskyt a vývoj infekcií v reálnom čase v rôznych oddeleniach nemocnice, môžu tiež obsahovať online nástroje na sledovanie hygieny rúk, správu a analýzu dát, ako aj zdieľanie informácií medzi jednotlivými nemocnicami. Sú dôkazom toho, ako môžeme pokrokovými technológiami denne zlepšovať aj slovenské zdravotníctvo,“ vysvetlil.