Nedostatok zdravotníkov v dátach

Pokiaľ v nasledujúcich rokoch chceme zachovať súčasný štandard zdravotnej starostlivosti, bude nám chýbať veľké množstvo zdravotníkov, zhodujú sa odborníci.

Okrem absolútnych počtov zdravotníkov a ich demografie vstupuje do výpočtov aj starnutie obyvateľstva a fakt, že starší ľudia majú väčšiu potrebu zdravotnej starostlivosti. Kým v roku 2009 bolo na 1 000 ľudí vo veku 65+ k dispozícii 27 lekárov a 49 sestier, v roku 2020 ich bolo už len 22 a 34. Tým sa nožnice medzi potrebou zdravotnej starostlivosti a jej ponukou roztvárajú.

Slovensko zažíva a v nasledujúcich desiatich rokoch ďalej očakáva nárast počtu ľudí vo vekovej kategórii nad 70 rokov. Ako uvádza napríklad Mgr. Ing. Michal Páleník vo svojej minuloročnej publikácii 30 grafov o starnutí a zdravotníctve – Ako sa prejavil covid v zdravotníctve v roku 2020, v roku 2016 bolo ľudí starších ako 70 rokov 174 000 a do roku 2026 ich prognózuje na 225 000. 

Zároveň dochádza k starnutiu populácie sestier. Najviac sestier bolo v roku 2020 vo vekovej skupine 40 – 49 rokov (11 699 sestier) a vo vekovej skupine 50 – 59 rokov (9 043). Proti tomu len 4 562 sestier bolo vo veku 30 – 39 rokov, uvádza Páleník. Kontinuálne klesá podiel sestier vo veku 20 – 29 rokov.

Potrebujeme viac absolventov zdravotníckych škôl

Zo škôl pritom prichádza okolo 1 000 absolventiek maturitného odboru praktická sestra (resp. zdravotnícky asistent), okolo 800 absolventiek bakalárskych odborov ošetrovateľstvo a diplomovaná všeobecná sestra (z ktorých časť je z maturitných odborov podľa predchádzajúceho bodu), a ďalších zhruba 1 000 absolventiek v externom systéme.

Od roku 2008 sa veľká časť lekárov postupne presunula z vekovej hranice 50 – 59 rokov do kategórie 60+ a dnes táto skupina tvorí viac ako 25 %. Týmto prirodzeným presunom sa zmenšila skupina skupina 50 až 59-ročných pod 20 %. Veľmi mierne sa navýšil počet lekárov vo vekovej skupine 20 – 29 rokov, čo pri súčasnom trende stárnutia nepostačuje.

Počet študentov a študentiek všeobecného lekárstva slovenskej štátnej príslušnosti štúdujúcich v slovenskom jazyku sa na Slovensku drží na úrovni okolo 4 000. „Tak ako existuje presun medzi vekovými skupinami pri lekároch, tento presun sa deje aj v rámci obyvateľstva a stále viac sa presúva počet občanov do dôchodkového veku. Kombinácia týchto dvoch javov, starnutia lekárov a občanov, spôsobí v najbližších rokoch či desaťročiach vážne trhliny v našom zdravotníctve,“ konštatuje Páleník.

Vo svojej predchádzajúcej publikácii Páleník počíta, ako sa zvýši dopyt po sestrách a lekároch kvôli starnutiu obyvateľov a koľko nových pracovníkov bude treba, aby nahradili tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. V najbližších rokoch bude na trhu práce potrebné ročne umiestniť viac ako 1 300 sestier a viac ako 750 lekárov. K tomu budú podľa neho potrebné dostatočné investície do zdravotníctva, zvýšenie počtu študentov a absolventov zdravotníckych odborov a zvýšenie atraktivity práce v slovenskom zdravotníctve ako pre slovenských zdravotníkov, ktorí odtiaľto odišli a mohli by sa vrátiť, tak aj pre iných zo zahraničia.

Lepšie využiť pracovníkov, ktorých máme

Vlachynský sa v aktuálnej publikácii venuje opatreniam, ktoré by mohli s nedostatkom zdravotníkov pomôcť, a to tak z pohľadu navýšenia počtu zdravotníckych pracovníkov, ako aj z pohľadu efektívnejšieho využitia ich odbornej pracovnej sily. „Viac zdravotníkov v dnešnom ponímaní vzhľadom na potreby v nasledujúcich dekádach nebude. Aj keby sa podarilo presadiť rozsiahle zmeny, ktoré by znamenali nárast záujemcov o túto prácu, prácu dnešných zdravotníkov až do hlbokého dôchodkového veku, návrat emigrovaných zdravotníkov a príchod zahraničných zdravotníkov na Slovensko, podobné reformy sa budú diať v štátoch po celom svete. Prinajlepšom tak môžeme optimisticky dúfať, že celkový počet zdravotníkov bude približne taký, aký je dnes. Je však isté, že zdravotné potreby budú narastať. Počet tradičných zdravotníkov na jednu „potrebu“ tak bude nezadržateľne klesať. Toto je fakt, s ktorým nedokáže pohnúť žiadna reforma, vláda ani politik,“ tvrdí Vlachynský.

Preto sa okrem opatrení na motiváciu zdravotníkov k práci v slovenskom zdravotníctve zameriava na intenzívne opatrenia, ktoré majú smerovať k tomu, aby zdravotnícki profesionáli čo najviac využili svoju odbornosť a čo najmenej sa venovali administratíve a zvyšným neefektívnym činnostiam. Medzi nimi navrhuje Vlachynský pravidelné prehodnocovanie kompetencií všetkých účastníkov v sektore s cieľom zvýšiť zapojenie, vrátane podmienok vzdelania.

„Pomerne jednoduchým, ale funkčným nástrojom môže byť povinné absolvovanie telefonického hovoru (prípadne použitie ďalších komunikačných prostriedkov) pred samotnou návštevou lekára bez poplatku, aspoň v prípade niektorých diagnóz/špecialistov/skupín obyvateľstva (výnimka pri sťaženej schopnosti komunikovať a pod.),“ navrhuje dále Vlachynský.

Určitou nádejou by pri správnom nasadení do praxe podľa neho mohli byť nové technológie v oblasti e-health, umelej inteligencie a robotiky. Ako píše, nové technológie majú potenciál nahrádzať pracovnú silu najmä vďaka robotizácii (vykonávanie manuálnych repetitívnych úkonov), umelej inteligencii (diagnostika snímok, plánovanie a predikcie a pod.) či vďaka zberu a analýze dát (diaľkový a laický monitoring...). Napríklad poradenská spoločnosť Oliver Wyman odhaduje, že umelá inteligencia dokáže do roku 2025 nahradiť v Spojených štátoch amerických ekvivalent práce 2 500 rádiológov, pretože skráti čas na vyhodnotenie MRI scanu z 50 na 10 minút. Ďalšími príkladmi sú uľahčenie administratívnej práce zdravotníckych asistentov (ekvivalent práce 95 000 ľudí do roku 2025).