Nová nemocnica v Martine: Unikátny projekt brzdí byrokracia

Univerzitná nemocnica Martin chystá unikátny investičný projekt novej nemocničnej budovy, kde bude centralizovať svoje služby z početných starých budov. Nová nemocnica spĺňa štandardy environmentálnej udržateľnosti, dáta zo siete senzorov v rámci IoT (Internet of Things, internet vecí) budú využívané na modelovanie čo najefektívnejšej prevádzky v reálnom čase, naplánované sú tzv. inteligentné izby pre pacientov, senzorové monitorovanie pacientov, realtimové monitorovanie personálu a prístrojového vybavenia, umelá inteligencia, robotizácia... „Bude to však spojené aj so zmenou systému práce,  na ktorý budeme musieť zamestnancov adaptovať. Pripravujeme projekt tzv. change managementu,“ uvádza vedúca projektového tímu novej nemocnice Mgr. Martina Antošová, PhD., MBA. Súťaž na dodávateľa bude vypísaná v najbližších týždňoch.

• Projekt vychádza z architektonickej súťaže, ktorá sa konala v roku 2017. Ubehlo päť rokov, budete musieť niečo významne meniť, alebo je architektonický návrh naďalej úplne aktuálny?

Základnou zmenou oproti pôvodnému návrhu je navýšenie počtu nadzemných podlaží zo štyroch na sedem. Táto zmena vyplynula z požiadaviek štúdie realizovateľnosti, kde pôvodný návrh rozdeliť nemocnicu na novú nemocnicu „pre dospelých“ a rekonštrukciu priestorov existujúcej nemocnice na „detskú“ nemocnicu vyšiel ako menej efektívny v porovnaní s výstavbou kompletnej novej nemocnice. V tomto kontexte bola potom pripravená aj kompletná dokumentácia pre územné povolenie, medicínsky plán a základné nastavenie funkčno-prevádzkových vzťahov.

Ďalšie úpravy sme museli zrealizovať v súvislosti s požiadavkami poskytovania zdravotnej starostlivosti v pandemickom režime v súvislosti s aktualizovanými smernicami pre výstavbu nových nemocníc a samozrejme aj s požiadavkami na integráciu nových technológií. Projekt je v súčasnosti v maximálnom možnom rozsahu adaptovaný na aktuálne požiadavky modernej medicíny 21. storočia.

• Čo prinesie nová budova pre kvalitu zdravotných služieb a výskumu?

Požiadavka transformácie nemocníc, a teda aj časti systému zdravotnej starostlivosti a nemocníc na základe dát, zmien procesov či zdieľanej infraštruktúry je v smerniciach pre prípravu nových moderných nemocníc zakotvená už dlho. To, čo je nové, je práve transformácia systému zdravotnej starostlivosti na základe výskumu a inovácií. Výsledky výskumu a inovatívnych postupov sa totiž neodzrkadľujú len v kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale aj v kvalite fungovania nemocnice ako celku a to si mnohí neuvedomujú. Prinášajú nové poznatky o riadení nemocníc, modeloch financovania a modeloch starostlivosti.

V súčasnosti už môžeme s hrdosťou povedať, že sme sa stali súčasťou Európskeho partnerstva pre transformáciu systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré spája 62 relevantných aktérov z 27 krajín sveta a ktoré sa zameriava špecificky na využívanie výsledkov výskumu, vývoja a inovácií prierezovo pri zvládaní hlavných zdravotníckych tém.

Latku kvality pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak máme nastavenú vysoko. To však nezáleží len od budovy, ale hlavne od ľudí, ktorí budú v nemocnici pracovať, a od ľudí, ktorí ju budú navštevovať a budú hodnotiť jej služby. Má to byť nemocnica orientovaná na pacienta. Ja verím, že pacient tam dostane všetko, čo mu pomôže k zlepšeniu jeho zdravotného stavu včas, bezpečne a s najvyššou mierou profesionálneho, odborného a zároveň ľudského prístupu.

• Čo bude nová nemocnica znamenať z hľadiska nákladov na prevádzku?

Prevádzkové náklady zahŕňajú mnoho premenných – ako budeme kúriť, chladiť, svietiť, recyklovať, využívať obnoviteľné zdroje energie a pod. Závisia aj od toho, ktoré služby plánujeme ako interné (vrátane interných zamestnancov) a ktoré ako externé. Nová budova spĺňa štandardy environmentálnej udržateľnosti a je k nej spracovaný tzv. energetický design manuál. Vzhľadom na aktuálny vývoj cien elektrickej energie a na energetickú krízu ako takú sme však začali pracovať aj na požiadavke vypracovania simulačných modelov energetickej prevádzky. Budova samotná má byť inteligentná, riadená cez tzv. BIMS – Building Information Management System, ktorý má okrem štandardných vstupov hlavných profesií aj vstupy zo siete senzorov v rámci IoT. Získavané dáta budú využívané na modelovanie čo najefektívnejšej prevádzky v reálnom čase. Takže zatiaľ vyzerajú prevádzkové náklady optimistickejšie ako prevádzkové náklady existujúceho areálu Univerzitnej nemocnice Martin.

• Zmení sa zásadne štruktúra nemocnice?

Áno, zmení. Celá nemocnica je v podstate postavená na funkčne a prevádzkovo zadefinovaných klastroch – či už ambulancií, sál, alebo lôžok. Kompletné medicínske plánovanie nám trvalo približne rok. Bude to však spojené aj so zmenou systému práce, na ktorý budeme musieť zamestnancov adaptovať. Pripravujeme projekt tzv. change managementu, ktorý považujeme za kľúčový pre to, aby sme vedeli v takto zmenenom prostredí efektívne pracovať.

• Zvlášť sa vyberá dodávateľ projektu a stavby a zvlášť medicínske vybavenie. Oboje pritom spolu veľmi súvisia. Ako s tým pracujete?

V zahraničí je bežnou praxou, že projekt novej nemocnice sa obstará „na kľúč“, t. j. súčasne stavba aj medicínske technológie. Slovenská legislatíva v oblasti verejného obstarávania sa s týmto ešte nevysporiadala. Pripravujeme teda zadanie na výber dodávateľa stavebných prác, kde sa snažíme v čo najväčšej miere zadefinovať stavebnú pripravenosť pre jednotlivé technológie. Nie je to jednoduché, ale verím, že sa nám to podarí.

• Počítate s integráciou smart riešení. Máte konkrétnu predstavu, aké smart riešenia nebudú v novej nemocnici chýbať? Ide s novou nemocnicou ruka v ruke aj posilnenie digitalizácie? Zvažujete robotizáciu?

Určite áno. Digitalizácia, automatizácia a smart riešenia sú v súčasnosti dominantou každého odvetvia, zdravotníctvo nevynímajúc. V rámci prípravy sme si dali zhotoviť tzv. blueprint digitálnej nemocnice, ktorý identifikuje a navrhuje jednotlivé riešenia tak v oblasti infraštruktúry, ako aj v oblasti procesov. Máme naplánované tzv. inteligentné izby pre pacientov, senzorové monitorovanie pacientov, realtimové monitorovanie personálu a prístrojového vybavenia, umelú inteligenciu v prevádzke, ale aj v diagnosticko-liečebných procesoch a mnohé iné. Je toho veľa. V súčasnosti pracujeme na zadefinovaní jednotlivých modulov informačného systému budovy a modulov klinického informačného systému. Robotizáciu samozrejme máme naplánovanú tiež. Okrem v súčasnosti už bežných robotov napr. na dezinfekciu či prípravu liekov máme plánované napr. automatické umývanie postelí a dezinfekciu matracov, zásobovacie roboty či humanoidné asistenčné roboty.

• Koľko predbežných záujemcov o kontrakt na výstavbu nemocnice sa prihlásilo v rámci prípravných trhových konzultácií?

Do prípravných trhových konzultácií sa zapojilo 12 spoločností zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Talianska a Turecka. Viacerí zo záujemcov, najmä zo zahraničia, majú veľmi zaujímavé referencie týkajúce sa nielen samotnej výstavby, ale aj v oblasti prípravy efektívnych medicínskych dizajnov.

• Kedy bude vypísaná samotná súťaž?

Je to otázka pár týždňov, aktuálne prebieha finálna krížová kontrola všetkých dokumentov.

• Ako vnímate riziko oneskorenia vzhľadom na veľmi rýchly termín? Je namieste, aby politici pomohli skrátiť potrebné procesy?

Máme jasný cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, takže sme v plnom nasadení. Riziká omeškania tu však vždy boli a budú, snažíme sa ich identifikovať a mitigovať v čo najväčšej možnej miere. V súvislosti so zjednodušením procesov bola zostavená na MZ SR pracovná skupina, ktorá zanalyzovala súčasnú legislatívu a navrhla zmeny, ktoré by mohli proces zrýchliť. Tie sú ešte stále prerokovávané. Skôr nás brzdí byrokracia ako taká, niektoré procesy, ktoré by sme vedeli zrealizovať za týždeň, podliehajú takým procesným krokom, ktoré neúmerne predlžujú čas a tým nám komplikuje situáciu. Vidíme tak neefektivitu verejnej a štátnej správy v priamom prenose. Napriek tomu sú ľudia otvorení komunikácii a zatiaľ sa vieme posúvať v termínoch, ktoré máme stanovené.