Novela vysokoškolského zákona – degradácia akademických titulov?

S prof. MUDr. Dušanom Dobrotom, CSc., prodekanom pre vedu a výskum Jesseniovej lekárskej fakulty nielen o financovaní biomedicínskej vedy a budúcnosti habilitačných a inauguračných konaní.

• Je medzi mladými lekármi záujem o akademickú kariéru?

Myslím si, že je pomerne značný, pretože sa aktívne staráme o to, aby sme dorast pritiahli na fakultu. Vidím to najmä na klinických odboroch. Momentálne majú mladí lekári záujem o akademickú kariéru aj z toho pohľadu, že súčasne s nástupom na dennú formu doktorandského štúdia, môžu hneď nastúpiť aj na špecializačné štúdium. Ako sme už naznačili, je trochu problém na predklinických a teoretických odboroch, ale ani tam to nie je tak katastrofálne, že by nebol žiadny záujem. Konkrétne u mňa na lekárskej biochémii máme celkom dobrý lekársky dorast. Skôr nastáva problém v tom, že my ich tu vychováme a pre mnohých z nich nemáme pozíciu na fakulte a musia preto odísť pracovať na iné mimofakultné pracoviská. Z určitého pohľadu je to dobre, lebo tým pádom sa dostanú vysoko kvalifikovaní ľudia aj do terénu.

Samozrejme, počas doktorandského štúdia dennej formy sa ukáže, kto je na akademickú kariéru vhodný, pretože je to boj na niekoľkých frontoch naraz. Do veľkej miery je to aj sebaobetovanie, pretože vedecko-pedagogický pracovník na fakulte musí myslieť okrem svojho odborného rastu aj na potrebný kvalifikačný rast v zmysle perspektívnej habilitácie a inaugurácie, čo vyžaduje častokrát prácu po pracovnej dobe, na úkor vlastného voľného času. A nie je to adekvátnym spôsobom finančne ohodnotené. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že na klinikách, kde je dobrá veda a výskum a zároveň výborná liečebno-preventívna činnosť, nemáme problém so získavaním študentov pre doktorandské štúdium a následnú akademickú kariéru.

• Ako vidíte vývoj generačnej kontinuity biomedicíny – docenti, profesori, kritéria pre habilitačné a inauguračné konania?

Do určitej miery vieme, do určitej miery nevieme. Pripravuje sa nový vysokoškolský zákon, ktorý je prakticky v procese schvaľovania v parlamente, a mnohé vysoké školy vystupujú dosť ostro proti tejto novele, pretože, okrem iného, do značnej miery obmedzuje akademické slobody vysokých škôl. Druhá skutočnosť je, že úplne presne nevieme, čo prinesie z hľadiska habilitačných a inauguračných konaní. Kritéria na tieto konania, ktoré v súčasnosti máme na fakulte nastavené, plne rešpektujú primerane vysoko nastavené kritéria Univerzity Komenského, ako výskumnej univerzity. To znamená, že potenciálny uchádzač o habilitačné alebo inauguračné konanie musí splniť pomerne náročné kritériá z hľadiska pedagogickej a publikačnej činnosti, získavania a riešenia grantových úloh, vedenia diplomových prác, výchovy doktorandov atď. Aj napriek vysoko nastaveným kritériám máme v ostatnom období na každej našej vedeckej rade dve až tri habilitačné alebo inauguračné konania, pretože dochádza k určitej generačnej výmene na niektorých pracoviskách fakulty.

Bohužiaľ na niektorých univerzitách v rámci Slovenskej republiky sú kritériá na získanie týchto titulov podstatne nižšie, takže do určitej miery dochádza, myslím si, k ich degradácii. To nehovorím o tom, že nový vysokoškolský zákon môže priniesť aj menovanie do takýchto pozícií – čiže ich získanie bez príslušného vedeckého a pedagogického zázemia. Nehovorím, že to bude akurát medicína. My sami presne nevieme, čo vo vykonávacích predpisoch tento nový zákon prinesie.

• Čo sa týka biomedicínskej vedy, ako je financovaná? Aká je proporcia inštitucionálneho a účelového financovaní? 

Jednoduchá odpoveď – nedostatočne. Sme na chvoste Európy. Nebyť projektov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v minulých rokoch, boli by sme, myslím si, absolútne na kolenách. Na našej fakulte do veľkej miery podporujeme vedu a výskum aj zo zdrojov, ktoré získavame z výučby platiacich študentov. Netýka sa to len podpory vedy a výskumu, dosť značnú časť týchto prostriedkov dávame do komplexného rozvoja fakulty. Keď však chcete konkrétne čísla, tak je potrebné povedať, že proporcia inštitucionálneho a účelového financovania je asi nasledovná – dotácie na inštitucionálnu vedu sú zhruba tri štvrtiny, dotácia účelová je okolo 25 percent.

Samozrejme, že z pohľadu dotácií, ktoré prichádzajú k nám z ministerstva školstva cez rektorát univerzity, je to zhruba nasledovne. Sú tam v podstate dva zásadné programy. Prvým je program vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenia prevádzky, kde váha je 85 percent za pedagogický výkon a približne 15 percent za publikačnú aktivitu fakulty. Druhým programom je infraštruktúra pre vedu a výskum, kde sú nastavené kritériá ministerstva, ktoré sa prenášajú na univerzitu a jednotlivé fakulty. Tak napríklad pri ostatnom prerozdelení financií predstavovali výsledky hodnotenia kvality výskumnej činnosti našej fakulty podľa poslednej akreditácie podiel 21 percent, čo je pomerne vysoké číslo, keď si uvedomíme, že celkovo má Univerzita Komenského trinásť fakúlt. Pri týchto parametroch sa berú do úvahy aj také faktory, ako je napríklad počet domácich či zahraničných grantov a finančné prostriedky pridelené na tieto granty. Ďalším parametrom, ktorý sa berie do úvahy, sú doktorandi dennej formy štúdia po dizertačnej skúške, kde celkový podiel fakulty voči univerzite je dvanásť percent. Financovanie doktorandov dennej formy štúdia sa zmenilo – v minulosti sme dostávali, zase podľa istých kritérií, pridelené miesta pre týchto študentov vrátane finančných prostriedkov na ich štipendiá. Niekoľko rokov dozadu sa tento princíp zmenil a fakulta z pridelených finančných prostriedkov vyčleňuje pomerne vysoký podiel na štipendiá pre doktorandov dennej formy štúdia. Ďalej sa zohľadňujú aj kritériá ako publikačná aktivita, objem finančných prostriedkov prijatých v rámci zahraničných grantových schém, od subjektov verejnej správy a na výskumné aktivity od iných subjektov. Financovanie inštitucionálnej vedy je založené na výkonových parametroch a uspieť v konkurencii je náročné; aj účelové financie na projekty sú prideľované v rámci vnútorného grantového systému ministerstva súťažným spôsobom.

• V ktorých vedeckovýskumných témach ste na vašej fakulte silní?

Z hľadiska histórie, aj keď sme jednou z najmladších lekárskych fakúlt, v roku 2019 sme oslavovali päťdesiat rokov od založenia, sa tu vyprofilovali štyri oblasti. Je to onkológia, respirológia, neurovedy a v ostatnom období molekulárna biológia. Myslím si, že v týchto štyroch oblastiach sme dosť silní z hľadiska vedeckovýskumnej činnosti. Čo treba zdôrazniť, je skutočnosť, že veľmi dobrým spôsobom sa tu prelína spolupráca medzi teóriou a predklinikou na strane jednej a klinickými pracoviskami na strane druhej.