Používanie meračov preukázateľne zvyšuje fyzickú aktivitu
Preskúmanie zahrnulo takmer štyri desiatky systematických prehľadov a metaanalýz a konštatuje: Máme dosť dôkazov na to, aby sme odporučili používanie nositeľných zariadení na meranie pohybu. Skutočne zlepšujú fyzickú aktivitu.
Vedci z austrálskej Alliance for Research in Exercise, Nutrition, and Activity na Univerzite Južná Austrália v Adelaide si vo svojom skúmaní dali za cieľ odpovedať na otázku, ktorá už dlho visí vo vzduchu: Je používanie inteligentných hodiniek a ďalších laických prístrojov na meranie každodennej fyzickej aktivity preukázateľne účinné ku zvyšovaniu miery pohybu?
„Nositeľné zariadenia pre sledovanie fyzickej aktivity predstavujú atraktívny a lacný nástroj pre riešenie problémov fyzickej nečinnosti. Cieľom tohto preskúmania systematických prehľadov a metaanalýz bolo preskúmať účinnosť sledovačov aktivity na zlepšenie fyzickej aktivity a súvisiacich fyziologických a psychosociálnych výsledkov u klinickej aj neklinickej populácie,“ uvádzajú austrálski vedci svoju prácu publikovanú v júni 2022 v Lancet Digital Health.
Prehľadali preto sedem databáz (Embase, MEDLINE, Ovid Emcare, Scopus, SPORTDiscus, Cochrane Library a Web of Science) do 8. apríla 2021. Do štúdie boli zahrnuté systematické prehľady primárnych štúdií, ktoré používali sledovače aktivity ako intervenciu a uvádzali výsledky v oblasti fyzickej aktivity, fyziologické výsledky alebo psychosociálne výsledky. Celkovo bolo identifikovaných 39 systematických prehľadov a metaanalýz, ktoré uvádzali výsledky od 163 992 účastníkov zo všetkých vekových skupín, a to tak zo zdravej, ako aj z pacientskej populácie.
40 minút chôdze denne navyše
„Súhrnné metaanalýzy naznačili, že zariadenia na sledovanie aktivity zlepšujú fyzickú aktivitu (štandardizovaný priemerný rozdiel [SMD] 0,3 – 0,6), zloženie tela (SMD 0,7 – 2,0) a kondíciu (SMD 0,3), čo zodpovedá približne 1 800 krokom denne navyše, 40 minútam chôdze denne navyše a zníženiu telesnej hmotnosti približne o 1 kg,“ konštatuje preskúmanie s tým, že účinky na ďalšie fyziologické výsledky, ako sú krvný tlak, cholesterol a glykovaný hemoglobín, alebo na psychosociálne parametre (kvalita života a bolesť) boli zvyčajne malé a často nevýznamné.
„Zdá sa, že sledovače aktivity sú účinné pri zvyšovaní fyzickej aktivity u rôznych vekových skupín a klinických aj neklinických populácií. Prínos je klinicky významný a je trvalý v priebehu času. Na základe vyhodnotených štúdií existuje dostatok dôkazov pre odporúčanie používania zariadenia pre sledovanie aktivity,“ uvádza preskúmanie.
Vedci sa zaoberali efektom nositeľných zariadení na niekoľko ukazovateľov fyzickej aktivity, ako ich skúmali jednotlivé štúdie. U počtu krokov, u strednej až intenzívnej fyzickej aktivity a u fyzickej aktivity sa všeobecne našli silné pozitívne dôkazy o dopade nositeľných zariadení. „Výsledky tohto súhrnného prehľadu spoločne naznačujú, že existujú konzistentné dôkazy o tom, že nositeľné prístroje na sledovanie aktivity ovplyvňujú fyzickú aktivitu v celom rade ukazovateľov. Naše výsledky naznačujú, že intervencie využívajúce nositeľné zariadenia viedli v priemere k navýšeniu počtu krokov o 1 800 denne, k predĺženiu času chôdze o 40 minút denne a ku zvýšeniu strednej až intenzívnej fyzickej aktivity o šesť minút denne. Tieto zlepšenia sú pomerne výrazné, pokiaľ vezmeme do úvahy širšiu oblasť intervencií zameraných na fyzickú aktivitu. Z hľadiska verejného zdravia je zvýšenie stredne ťažkej až intenzívnej fyzickej aktivity o päť až desať minút denne všeobecne považované za významné. To naznačuje, že miera zmeny pozorovaná v tomto súhrnnom prehľade je klinicky významná,“ píše sa v správe.
Významný účinok pri znižovaní BMI a obvode pása. U cholesterolu a ďalších sú výsledky slabšie
Naproti tomu preukázateľný efekt meracích zariadení našla štúdia len u niektorých fyziologických ukazovateľov. Účinky boli u všetkých sledovaných ukazovateľov priaznivé, bolo teda pozorované zníženie indexu telesnej hmotnosti (BMI), krvného tlaku, cholesterolu, glykovaného hemoglobínu a obvodu pása a telesnej hmotnosti a zároveň zvýšenie aeróbnej kapacity. Vo väčšine prípadov však výskumní pracovníci konštatovali, že nie je preukázaný veľký efekt. Výnimkou sú ukazovatele spojené s nadmernou hmotnosťou. „Výsledky s najsilnejšími dôkazmi o zlepšení boli u telesnej hmotnosti (šesť z deviatich metaanalýz preukázalo zlepšenie s veľkosťou účinku približne –2 kg, čo naznačuje veľký účinok, respektíve –0,5 až –1,5 kg), obvodu pása (dve z troch metaanalýz preukázali významné zlepšenie s veľkosťou účinku približne –0,7 cm, respektíve –1,5 cm), u BMI (päť z desiatich metaanalýz zaznamenalo významné zníženie s veľkosťou účinku okolo –0,5, teda –0,5 kg/m2) a u aeróbnej kapacity (dve z troch metaanalýz preukázali významné zlepšenie s veľkosťou účinku okolo 0,3 alebo 1,7 ml/kg/min zlepšenie maximálnej spotreby kyslíka pri cvičení),“ píše sa v správe. U systolického krvného tlaku tri z piatich metaanalýz uvádzali významné zníženie veľkosti účinku približne o 2,4 mm Hg a jediná metaanalýza zaoberajúca sa srdcovou frekvenciou v pokoji naznačila hranične významné zníženie približne o dva pulzy za minútu. Existovalo len málo dôkazov, že intervencie založené na sledovaní fyzickej aktivity významne ovplyvnili diastolický krvný tlak, cholesterol, triglyceridy, glykovaný hemoglobín a glykémiu nalačno.
Ako uvádzajú samotní autori preskúmania, vzhľadom na preukázaný vplyv na zvýšenie fyzickej aktivity sa môže zdať prekvapivé, že sa nenašlo viac presvedčivých dôkazov o vplyve nositeľných zariadení na fyziologické výsledky. „U mnohých z týchto výsledkov bola veľkosť účinku malá až veľmi malá a často štatisticky nevýznamná (s výnimkou výsledkov v oblasti chudnutia, ktoré vykazovali mierny účinok, čo zodpovedá zníženiu hmotnosti približne o 1 kg alebo zníženiu BMI o 0,5 kg/m2 a zníženiu obvodu pásu o 1,5 cm). Jedným z možných vysvetlení je, že mnohé štúdie intervencií v oblasti pohybovej aktivity majú pomerne krátky čas trvania (napríklad do troch mesiacov), a v takom prípade sa merateľné fyziologické prínosy zmeny chovania v oblasti pohybovej aktivity nemuseli stihnúť plne prejaviť. Po druhé, použili sme konvenčné definície pre interpretáciu veľkosti účinku, podľa ktorých sa SMD 0,2 považuje za malý účinok. V rôznych oblastiach výskumu sa však veľkosti účinkov zvyčajne líšia; v lekárskom výskume sú bežné veľkosti účinkov, ktoré sú dostatočné pre významné ovplyvnenie zdravia, v rozpätí 0,05 až 0,2. V tomto súhrnnom prehľade boli výsledky u fyziologických výsledkov všeobecne priaznivé, s veľkosťami účinkov naznačujúcimi malé zlepšenie (napr. veľkosť SMD približne –0,1 u krvného tlaku, –0,06 u cholesterolu a –0,16 u glykovaného hemoglobínu), pričom išlo o kombináciu významne priaznivých a nevýznamných priaznivých výsledkov (a absenciu významných nepriaznivých výsledkov). Vzhľadom na tieto zistenia môžu niektorí čitatelia považovať našu interpretáciu výsledkov u fyziologických výsledkov za príliš konzervatívnu,“ upozorňujú autori.