Prezident ANS Petko: Je to začarovaný kruh

Bez pomoci štátu by nemocnice budúci rok vo februári nemali na zaplatenie faktúr za odber elektriny a plynu v januári, vysvetľuje prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. Marián Petko, MPH, riaditeĺ Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba, n.o., Bardejov.

• Aká je aktuálna situácia s vyjednávaním o štátnej pomoci pre nemocnice kvôli cenám energií?

Roku 2022 väčšina nemocníc zatiaľ má zazmluvnené ceny. Rok 2022 by teda mali nemocnice zvládnuť. Nárast bol od nemocnice ku nemocnici od 100 do 300 percent. I to je samozrejme dramatické, ale čo sa týka roku 2023, narážajú nemocnice na problém, že dodávatelia energií neponúkajú žiadne zafixované ceny na celý rok. Prípadne je ponúkajú za nereálnu cenu aj 1 000 eur na kilowatthodinu. To platí aj pre nemocnice, ktoré sú povinné verejne obstarávať, napríklad štátne nemocnice, alebo aj ty, ktoré nie sú povinný obstarávateľ. Nemocnice s dodávateľmi rokujú skôr o tom, aby si zafixovali dodávateľa, ktorý im bude dodávať elektriku lebo plyn, prvé tri mesiace ale budú platiť spotové ceny a faktúry budú prichádzať mesačne. Toto nemocnice nie sú schopné zvládnuť. Rokovali sme o tom na hospodárskej rade vlády, s predsedom vlády, ministrom financií aj ministrom zdravotníctva. Ďalšie rokovania budú pokračovať.

• Čo od vlády požadujete?

My navrhujeme zastropovanie cien energií. Ministerstvu zdravotníctva sme poslali konkrétny návrh, to návrh predložilo ministerstvu financií. Bez toho by nemocnice nemohli roku 2023 existovať.

• Nemocnice sa teda od januára nezaobídu bez pomoci štátu?

To je vylúčené. Prvá faktúra, ktorá by prišla za január vo februári, by znamenala taký dramatický nárast nákladov, že by nemocnice v tej chvíli buď nezaplatili za energie a dodávateľ by im nedodal ďalšie energie, alebo by nezaplatili za potraviny alebo lieky. A dodávatelia potravín by nedodali potraviny... Nikto z riaditeľov si nedovolí nevyplatiť výplaty, lebo by to mohol byť od nich trestný čin.

• V tejto chvíli nemocnice všeobecne nemajú ekonomické rezervy, navyše je tu tlak lekárskych odborov aj sestier na zvyšovanie platov. Je aktuálna ekonomická situácia nemocníc mimoriadna?

Dva roky bol covid, ťažko to vyhodnocovať ako štandardné roky. Nemocnice roku 2021 a čiastočne aj 2022 museli obmedziť operatívu. Na druhej strane mali vyššie náklady na nákup osobných ochranných pomôcok. Časť tých nákladov kompenzovalo tým nemocniciam, ktoré sú subjekty hospodárske mobilizácie, ministerstvo zdravotníctva. Rok 2022 už je v štýle extrémneho nárastu nákladov, napríklad ceny potravín rástli o 21 percent, celková inflácia je 14 percent. Už to začíname pociťovať. Malé nemocnice, ktoré sa doposiaľ nezadlžovali, už sa zadlžujú. Štátne a fakultné nemocnice sa momentálne myslím zadlžujú úplne všetky.

• Mnohé nemocnice by ale mohli znížiť svoju spotrebu energií. Robia v tomto ohľade dosť?

Hlavne pro to nerobí dokopy nič štát. Netreba sa pýtať nemocníc. Štát priznáva, že deficit na zateplenie a na obnovu budov je viac ako päť miliárd eur za posledných desať rokov. Štát si neplní základnú povinnosť starať sa o budovy a o zdravotníctvo. Nemocnice také zdroje samozrejme nevedia nájsť. V prvom rade je to otázka štátneho rozpočtu, ako je pripravovaný a ako je realizovaný. Z otázky financií sa odvíja aj situácia v budovách a nespokojnosť personálu v starých budovách. Je to začarovaný kruh. Rozprávame sa o zázraku, ktorý sa volá Plán obnovy. Plán obnovy môže pomôcť, ale jedna miliarda eur z Plánu obnovy pri deficite viac ako päť miliárd eur pomôže len čiastočne. Takýto Plán obnovy by sme potrebovali každoročne.