Semaglutid spojený s vzácnou príčinou straty zraku
Zdá sa, že u pacientov s diabetom 2. typu, nadváhou alebo obezitou, ktorí užívajú semaglutid (agonistu receptora glukagónu podobného peptidu 1, GLP-1A), je zvýšené riziko menej častého stavu, ktorý môže spôsobiť stratu zraku.
Výskumníci vykonali retrospektívnu štúdiu u 16 827 pacientov v Massachusetts Eye and Ear v Bostone. Ich analýza sa zamerala na 710 pacientov s diabetom 2. typu (194 z nich malo predpísaný semaglutid) a na 979 pacientov s nadváhou alebo obezitou (361 z nich malo predpísaný semaglutid).
Výskumníci porovnávali pacientov, ktorým bol predpísaný semaglutid, s tými, ktorým bol predpísaný iný liek. Výsledky boli adjustované podľa faktorov, ako je vek, pohlavie a prítomnosť hypertenzie, obštrukčné spánkové apnoe alebo ochorenie koronárnych artérií.
Bol hodnotený kumulatívny výskyt non-arteritickej prednej ischemickej neuropatie zrakového nervu (NAION) počas 36 mesiacov sledovania.
Použitie semaglutidu bolo spojené s vyšším rizikom výskytu NAION u pacientov s diabetom 2. typu (pomer rizika [HR]: 4,28; 95 % interval spoľahlivosti [CI]: 1,62 – 11,29). U pacientov s nadváhou alebo obezitou bol semaglutid opäť spojený s vyšším rizikom NAION (HR: 7,64; 95 % CI: 2,21 – 26,36).
Medzi pacientmi s diabetom 2. typu bola kumulatívna incidencia NAION počas 36 mesiacov 8,9 % u tých, ktorým bol predpísaný semaglutid, oproti 1,8 % u tých, ktorí užívali iné lieky (bez GLP-1A).
U pacientov s nadváhou alebo obezitou bola kumulatívna incidencia NAION počas 36 mesiacov 6,7 % v semaglutidovej kohorte oproti 0,8 % u pacientov v druhej skupine.
„Semaglutid poskytol veľmi významné výhody v mnohých ohľadoch, ale budúce diskusie medzi pacientom a jeho lekárom by mali zahŕňať NAION ako potenciálne riziko," uviedol vedúci štúdie Joseph Rizzo, MD, Mass Eye and Ear a Harvard Medical School, pri zverejnení výsledkov. „Je však dôležité si uvedomiť, že zvýšené riziko sa týka poruchy, ktorá je relatívne neobvyklá," dodal Rizzo.
„Vzhľadom na počet účastníkov, ktorí boli prijatí do klinických skúšok, a veľký počet ľudí na celom svete, ktorí používajú GLP-1 agonisty, by sme si mali byť istí, že ak sa to potvrdí, absolútne riziko vzniku NAION v priamej súvislosti s užívaním semaglutidu musí skutočne byť vzácne,“ napísala Susan P. Mollan, MBcHB, z University Hospitals Birmingham NHS Foundation Trust v Anglicku v komentári zverejnenom spolu so štúdiou, ktorá bola zverejnená online 3. júla v JAMA Ophthalmology.
Limitáciou štúdie môže byť skutočnosť, že pacienti boli sledovaní v nemocnici, ktorá sa špecializuje na oftalmológiu a má špecializovanú neurooftalmologickú službu, takže výsledky nemusia plne platiť pre iné zariadenia. Výsledky boli ovplyvnené relatívne malým počtom prípadov NAION u pacientov vystavených semaglutidu. Štúdia nepreukázala, že semaglutid priamo spôsobuje NAION, poznamenali výskumníci. „Najlepším prístupom na potvrdenie, vyvrátenie alebo spresnenie našich zistení by bolo uskutočnenie oveľa väčšej, retrospektívnej, multicentrickej kohortovej štúdie založenej na populácii; prospektívna, randomizovaná klinická štúdia alebo postmarketingová analýza všetkých liekov GLP-1 RA," napísali.
Zdroje: JAMA Ophthalmology (3. Júla 2024)
Medscape Medical News (3. Júla 2024)