Štúdia: Prenatálna expozícia alkoholu a jej neurologické a behaviorálne dôsledky

Nedávna štúdia publikovaná v časopise Translational Psychiatry odhalila, že aj mierna konzumácia alkoholu počas tehotenstva môže mať významné a dlhodobé dopady na mozgovú funkciu a zvýšené riziko užívania kanabisu v dospelosti. Výskumný tím zložený zo zástupcov pracovísk CEITEC a RECETOX Masarykovej univerzity a Torontskej univerzity sledoval 191 mladých dospelých narodených v rokoch 1991 až 1992 na južnej Morave, ktorých matky v štúdii ELSPAC poskytli informácie o svojej spotrebe alkoholu pred počatím a v polovici tehotenstva. Závery štúdie zdôrazňujú potrebu informovať verejnosť o rizikách spojených s pitím alkoholu a podporovať úplnú abstinenciu v tehotenstve. 

Konzumácia alkoholu počas tehotenstva je stále kontroverznou témou. Napriek odporúčaniam k úplnej abstinencii mnoho žien naďalej konzumuje alkohol v rôznych množstvách. Štúdia vedená Klárou Marečkovou a jej tímom z Masarykovej univerzity v Brne prináša nové dôkazy o tom, že aj nízke až stredné dávky alkoholu môžu mať dlhodobé negatívne účinky na potomkov. Výskumný tím sledoval skupinu 191 mladých dospelých, z ktorých približne polovica boli muži. Títo jedinci boli súčasťou Európskej longitudinálnej štúdie tehotenstva a detstva (ELSPAC), ktorá poskytla cenné dáta o spotrebe alkoholu ich matiek pred počatím a počas tehotenstva.

Výskum ukázal, že expozícia alkoholu v polovici tehotenstva, nie však pred počatím, bola spojená s významnými zmenami v mozgovej odozve na odmenu a s vyššou konzumáciou konope vo veku okolo 30 rokov. Tieto zistenia podčiarkujú v poslednej dobe lekármi často opakovaný apel, teda že neexistuje bezpečná dávka alkoholu počas tehotenstva a že aj relatívne nízke dávky môžu mať dlhodobé dopady na vývoj mozgu dieťaťa.

Prenatálna expozícia alkoholu a zmeny v mozgovej aktivite

Autori štúdie upozorňujú, že alkohol ľahko prechádza placentou a môže ovplyvniť vývoj mozgu plodu. Štúdia využila funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) na meranie mozgovej aktivity účastníkov počas úlohy zameranej na finančné odmeny. Výsledky ukázali, že jedinci, ktorí boli vystavení alkoholu počas tehotenstva, mali výraznejšiu mozgovú odozvu na finančné odmeny v porovnaní s tými, ktorí alkoholu vystavení neboli. Táto zvýšená mozgová aktivita bola pozorovaná v šiestich čelných, jednom temennom, jednom spánkovom a jednom tylovom klastri.

Autori štúdie uviedli, že táto zvýšená aktivita môže byť známkou nezrelého zapojenia prefrontálnej kôry, čo môže mať vplyv na schopnosť jedinca spracovávať odmeny a rozhodovať sa. „Výsledky naznačujú, že aj relatívne malé množstvo alkoholu môže mať hlboký vplyv na vývoj mozgu dieťaťa,“ uviedli autori štúdie. Ďalšie podrobnosti potom ukazujú, že tieto zmeny v mozgovej aktivite boli nezávislé od pohlavia účastníkov. „Naše zistenia sú konzistentné naprieč pohlaviami, čo ukazuje, že účinky prenatálnej expozície alkoholu nie sú obmedzené len na mužov alebo ženy,“ zdôraznili autori.

Boli však zaznamenané rozdiely medzi mužmi a ženami v reakcii na stratu oproti zisku. Muži vystavení alkoholu počas tehotenstva mali výraznejšiu mozgovú odozvu na „nestratu“ v porovnaní so stratou v oblasti putamen a tylovej oblasti ako alkoholu prenatálne vystavené ženy. To podľa autorov naznačuje, že alkohol môže ovplyvňovať mozgové funkcie odlišne podľa pohlavia.

Vzťah medzi prenatálnou expozíciou alkoholu a užívaním konope

Jedným z kľúčových zistení štúdie tiež je, že expozícia alkoholu v priebehu tehotenstva bola spojená s vyššou konzumáciou konope vo veku okolo 30 rokov. Autori štúdie zdôraznili, že tento efekt bol nezávislý od súčasnej konzumácie alkoholu a cigariet, čo naznačuje, že zvýšené riziko užívania kanabisu môže byť priamo spojené s prenatálnou expozíciou alkoholu. „Naše analýzy ukázali, že mozgová odozva na odmeny v troch z deviatich významných klastrov bola silne spojená s vyššou konzumáciou konope,“ uviedli autori, podľa ktorých tieto výsledky podporujú hypotézu, že prenatálna expozícia alkoholu môže programovať nervové okruhy súvisiace s odmenou, a zvýšiť tak riziko neskoršieho užívania drog.

Ďalej štúdia ukázala, že miera užívania kanabisu vo veku okolo 30 rokov bola predpovedateľná na základe mozgovej odozvy na odmeny v uvedených klastroch, čo naznačuje, že dlhodobé dopady prenatálnej expozície alkoholu sa môžu prejavovať v neurobiologických mechanizmoch spojených s odmenou. Navyše autori uviedli, že zmeny v mozgovej aktivite počas spracovania odmien boli pozorované nielen v prefrontálnej kôre, ale aj v ďalších oblastiach mozgu, vrátane temenného, ​​spánkového a tylového laloku. Tieto oblasti sú podľa autorov kľúčové pre rôzne kognitívne funkcie, vrátane priestorovej orientácie, sluchového spracovania a vizuálneho vnímania.

Odporúčania pre verejné zdravotníctvo a ďalší výskum

Závery tejto štúdie môžu zásadne ovplyvniť verejné zdravotníctvo. Autori zdôrazňujú nevyhnutnosť informovať verejnosť o rizikách spojených s konzumáciou alkoholu počas tehotenstva a podporujú úplnú abstinenciu v tomto období. „Naše výsledky by mali slúžiť ako kľúčový základ pre tvorbu preventívnych stratégií a intervencií,“ uviedli autori, ktorí odporúčajú skúmať, ako tieto vplyvy prenatálnej expozície alkoholu ovplyvňujú rôzne aspekty zdravia a vývoja dieťaťa.

Výsledky tejto štúdie by tiež podľa výskumníkov mali slúžiť ako dôležitý podklad pre informovanie zdravotníkov a širšej verejnosti o rizikách pitia alkoholu počas tehotenstva. „Naše zistenia majú zásadný význam pre verejné zdravotné kampane a osvetu týkajúce sa škôd spojených s pitím alkoholu počas tehotenstva," uvádzajú autori, podľa ktorých efektívne intervencie a osveta môžu významne znížiť riziká spojené s prenatálnou expozíciou alkoholu. „Naše výsledky by mali byť využité na informovanie a edukáciu verejnosti o týchto rizikách,“ uzatvárajú.

Výzvy a budúci smer výskumu

Ako autori upozorňujú, samotná štúdia čelila niekoľkým problémom, vrátane malej vzorky žien, ktoré konzumovali alkohol počas tehotenstva. „Nižšia prevalencia expozície alkoholu v našich vzorkách je očakávaná, ale stále predstavuje výzvu pre štatistickú analýzu,“ uviedli autori. Ďalšie obmedzenia zahŕňajú možné skreslenie spojené so sebahodnotením spotreby alkoholu. Autori štúdie však veria, že použitie anonymných dotazníkov toto riziko minimalizovalo.

Vedci v tejto súvislosti zdôrazňujú, že budúci výskum by mal zahŕňať väčšie a rozmanitejšie vzorky, ktoré by im umožnili lepšie pochopiť rozsah a mechanizmy účinkov prenatálnej expozície alkoholu. „Naše výsledky by mali byť overené v ďalších nezávislých štúdiách s väčšími vzorkami," odporučili autori. Štúdie by mali skúmať aj dlhodobé dopady na ďalšie aspekty zdravia a správania, vrátane psychologických a sociálnych faktorov. „Prenatálna expozícia alkoholu môže mať široké spektrum dopadov , ktoré presahujú oblasť neurologického vývoja,“ konštatujú autori s tým, že budúce štúdie by preto mali zahŕňať multidisciplinárny prístup, ktorý by komplexnejšie pokryl celú túto problematiku.

Sem patrí aj analýza genetických faktorov a ich interakcie s environmentálnymi vplyvmi. „Genetické predispozície môžu hrať kľúčovú úlohu v tom, ako prenatálna expozícia alkoholu ovplyvňuje individuálne riziká,“ vysvetlili autori s tým, že identifikácia týchto genetických markerov by mohla pomôcť v lepšom pochopení a prevencii dlhodobých dopadov prenatálnej expozície alkoholu.