Sú onkolytické vírusy budúcnosťou onkologickej liečby?
Napriek úspešným kazuistikám si onkolytické vírusy ako liečba zhubných nádorov zatiaľ nezískali pozornosť. Len 7 klinických štúdií z tejto oblasti dosiahlo fázu III a len jedna terapia, T-VEC, bola schválená americkým úradom FDA. Cieľom liečby je použiť určité vírusy k vyhľadávaniu, infikovaniu a zabíjaniu nádorových buniek, a zároveň šetriť bunky zdravé. Onkolytické vírusy by mohli tiež potenciálne odhaľovať nádory, stimulovať imunitný systém a poskytovať génovú terapiu. Keď onkolytický vírus infikuje nádorovú bunku, kopíruje sa, dokiaľ bunka nezomrie. V tom momente sa uvoľnia antigény a chemické látky, ktoré upozornia imunitný systém. Po schválení T-VEC v roku 2015 sa zdá, že sa pokrok v tejto oblasti výskumu zastavil, pretože štúdie zverejňovali len nepreukazné výsledky. Bez ďalších údajov teda nie je jasné, či ide o zlyhanie koncepcie štúdie alebo onkolytickej terapie ako takej.
Na rozdiel od väčšiny v súčasnosti dostupných protinádorových terapií sú nežiaduce účinky spojené s onkolytickými vírusmi všeobecne zvládnuteľné.
Najčastejším nežiaducim účinkom pozorovaným v štúdiách onkolytických vírusov je mierna horúčka.
Stále sa skúma, ako navrhnúť klinické štúdie, aby správne zachytili zložitosť onkolytických vírusov.