Úloha genetického testovania a etnicity v liečbe karcinómu prostaty

Celosvetovo bol v roku 2020 diagnostikovaný karcinóm prostaty u viac než 1,4 milióna mužov, avšak molekulárne charakteristiky tohto ochorenia zostávajú u väčšiny pacientov na celom svete nepreskúmané. Nové štúdie ukazujú, že etnická rozmanitosť a rozdiely v prístupe ku genetickému testovaniu ovplyvňujú vývoj a liečbu karcinómu prostaty v rôznych častiach sveta.

V posledných dňoch kampane Movember, ktorá si každoročne kladie za cieľ zvýšiť povedomie o zdravotných problémoch mužov, ako je karcinóm prostaty, karcinóm semenníkov a duševné zdravie, a v súvislosti s kongresom ESMO (Európska spoločnosť pre medicínsku onkológiu) Ázia (2. – 4. 12. 2022 v Singapure) boli prezentované nové dáta zdôrazňujúce potrebu etnicky rozličných genomických údajov o karcinóme prostaty a širšiu dostupnosť genetického testovania. Karcinóm prostaty je vnímaný ako malignita spojená s mutáciou génov BRCA, ktorá sa môže vyvinúť ako dôsledok syndrómu hereditárneho karcinómu, a je známe, že predispozície k tejto chorobe sa u rôznych etník líšia, pričom muži afrického a karibského pôvodu sú vystavení zvýšenému riziku.

V súčasnosti začína byť chápaný vplyv pôvodu na somatické mutácie vznikajúce v nádore, pravdepodobne v dôsledku ako genetických, tak negenetických, spoločensko-environmentálnych faktorov spojených s etnicitou. „Takéto rasové rozdiely môžu podmieniť správanie choroby a jej liečbu, ale naše súčasné znalosti o genomike karcinómu prostaty sú do značnej miery obmedzené len na dáta z Európy a USA, v ktorých sú ázijské a iné nebelošské etniká zastúpené veľmi obmedzene,“ povedal Dr. Rodrigo Dienstmann z Grupo Oncoclínicas, Sao Paulo v Brazílii, a Vall d’Hebron Institute of Oncology v Barcelone.

Štúdia teraz potvrdila existenciu variácií v genómovej oblasti karcinómu prostaty u čínskych mužov vykonaním cieleného genetického sekvenovania nádorov 1 016 čínskych pacientov a porovnaním výsledkov s verejne dostupnými genomickými dátami z The Cancer Genome Atlas, Memorial Sloan Kettering Cancer Center a Stand Up to Cancer, ktoré prezentujú kohorty belošského etnika.

„Najdôležitejšie rozdiely, ktoré sme u čínskych pacientov v porovnaní so západnými kohortami pozorovali, boli u kastračne senzitívneho ochorenia a zahŕňali nižšiu mieru mutácií v génoch ovplyvňujúcich karcinóm prostaty, ako sú TP53 a PTEN, čo môže čiastočne odpovedať za lepšiu prognózu pozorovanú u ázijských mužov,“ uviedol autor štúdie Dr. Yu Wei, Fudan University Shanghai Cancer Centre, Čína. Podľa Weia to vyvoláva otázku, či výhody preukázané súčasnými štandardnými terapiami v klinických štúdiách so západnými pacientmi je možné previesť na ázijskú populáciu vzhľadom na rôzne liečebné odpovede vyvolané rôznymi riadiacimi mutáciami.

V kastračne rezistentnom prostredí vstúpilo v roku 2020 do klinickej praxe genetické testovanie skupiny 15 génov (DDR) zodpovedných za poškodenie a opravu DNA, vrátane BRCA1 a BRCA2, so schválením inhibítoru PARP olaparibu, vďaka čomu bolo dosiahnuté 30-percentné zníženie rizika úmrtia u pacientov s metastatickým ochorením. Čínska štúdia zistila, že početnosť mutácií v génoch predikujúcich odpoveď na tieto terapie je u všetkých rás podobná, bez ohľadu na štádium ochorenia. „To naznačuje, že čínski pacienti môžu rovnako ťažiť z inhibítorov PARP za predpokladu, že môžu získať prístup k liečbe, a preto navrhujeme, aby všetci Aziati s metastatickým karcinómom prostaty podstúpili genómové testovanie," uviedol Wei.

„Genómovú heterogenitu, ktorú vidíme u metastatického refraktérneho karcinómu prostaty, je možné chápať ako výsledok evolúcie nádoru pod tlakom terapie v priebehu niekoľkých rokov, ale je pozoruhodné, že rozdiely medzi etnikami boli pozorované taktiež u primárneho nádoru, čo potvrdzuje existenciu základných rozdielov vo vývoji karcinómu medzi rasami. Tieto zistenia sú v súlade s inými nedávnymi výskumami na ázijskej a africkej populácii a zdôrazňujú význam zvýšenia diverzity v genomických databázach karcinómu prostaty, aby bolo možné lepšie porozumieť molekulárnej epidemiológii, a tým aj stratégiám testovania, ktoré je potrebné v krajinách zaviesť,“ uviedol Dienstmann.

Guidelines ESMO pre karcinóm prostaty odporúčajú zárodočné genetické testovanie na BRCA2 a ďalšie gény DDR u všetkých pacientov s metastatickým karcinómom prostaty súčasne s vyšetrením nádoru alebo po ňom, ale taktiež u jedincov s rodinnou onkologickou anamnézou, aby bolo možné včas identifikovať nosičov mutácií a prispieť k prevencii a včasnej diagnostike nádorov. Rozdielny prístup k testovaniu by sa však v budúcnosti mohol stať faktorom prehlbujúcich sa zdravotných rozdielov.

Od rovného zastúpenia po spravodlivý prístup k liečbe

Odporúčanou technológiou v molekulárnom testovaní karcinómu prostaty podľa pracovnej skupiny ESMO Precision Medicine je multigénové sekvenovanie novej generácie, ktoré je nákladné a vyžaduje vysoko kvalitné testovanie a komplexnú interpretáciu. Ako vyplynulo z predbežných výsledkov nedávneho prieskumu ESMO o dostupnosti biomolekulárnych technológií v onkológii v Európe, tieto technológie sú v súčasnosti dostupné iba vo vybraných akademických onkologických centrách a takmer vôbec v krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Rozvoj nutnej infraštruktúry, ktorá rovnako zahŕňa zdroje a pracovné postupy pre získavanie, prípravu a uchovávanie vzoriek, je rozsiahlou úlohou, ktorá bude pravdepodobne vyžadovať zapojenie mnohých zúčastnených strán.

„Programy podpory od spoločností, ako bol napr. prieskum vzorcov testovania lekárov v Indii, sú dobrým a nevyhnutným východiskovým bodom pre zvýšenie prístupu pacientov k testovaniu. Do budúcna by mali byť poznatky z týchto programov zverejňované, aby bolo možné lepšie porozumieť miestnym medzerám v prístupe k testovaniu a taktiež prevalencii génových mutácií v rôznych kohortách pacientov. Tieto programy však nie sú dlhodobo udržateľné a sami autori štúdie uvádzajú, že hlavnými prekážkami po týchto testoch je v Indii cenová dostupnosť liekov a dostupnosť genetických poradcov,“ uviedol Dr. Dienstmann. Ako doplnil, k podpore prístupu k liekom bude nutné zaviesť národné testovacie programy a spoločnosti sa musia stále viac zapájať do partnerstiev verejného a súkromného sektoru, a to nielen preto, aby uľahčili analýzu vzoriek v zahraničí, ale aby pomohli vybudovať miestne laboratórne ekosystémy, vďaka ktorým bude testovanie možné a dostupné celej populácii pacientov.