V akútnej starostlivosti o pacientov s CMP patrí Slovensko k popredným krajinám Európy
Slovensko urobilo významný pokrok v liečbe cievnej mozgovej príhody. Oblasť následnej zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie však eště nie je skvelá. Nevyhnutné je tiež zvyšovať povedomie o príznakoch mozgovej mŕtvice.
Každoročne postihne mozgová mŕtvica na Slovensku viac ako 11 tisíc pacientov. Vďaka modernej liečbe a vzdelávacím aktivitám patrí Slovensko medzi popredné krajiny Európy, čo sa týka záchrany životov v dôsledku cievnej mozgovej príhody (CMP). Od roku 2016 urobilo Slovensko v tejto oblasti významný pokrok a sme na porovnateľnej úrovni ako Česká republika. V čom však stále zaostávame, je oblasť následnej zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie. Chýbajú lôžka na akútnu rehabilitáciu, s ktorou je nutné začať ešte počas hospitalizácie pacienta v nemocnici. Následná zdravotná starostlivosť je kľúčová z hľadiska kvality života pacientov.
Na CMP zomiera približne dvakrát viac pacientov než na infarkt myokardu
V roku 2022 bolo podľa registra cievnych mozgových príhod, ktorý vedie Národné centrum zdravotníckych informácii (NCZI), nahlásených 11 362 cievnych mozgových príhod, z toho 8 863 ischemických (uzavretie cievy v mozgu v dôsledku krvnej zrazeniny) a 1 130 hemoragických (krvácanie do mozgu), 1 212 pacientov prekonalo tzv. tranzitórny ischemický atak (TIA), čo je varovný signál pred skutočnou cievnou mozgovou príhodou.
„Vyššie je aj riziko, že pacient bez pomoci lekárov zostane po mozgovej porážke s trvalými následkami. Z medicínskeho hľadiska majú lekári len veľmi obmedzený čas (časové okno na účinnú pomoc pre pacienta s CMP) na liečbu pacientov, a preto apelujú na pacientov, ale aj na ich rodinných príslušníkov, aby v prípade, že majú v rodine podozrenie na mŕtvicu, neváhali privolať prvú pomoc. Na CMP zomiera približne dvakrát viac pacientov než na infarkt myokardu. A CMP už vôbec nie je typická len pre seniorský vek, ale postihuje stále viac mladších pacientov. Až 85 – 90 % mozgových príhod je spôsobených ischémiou. Menšiu časť CMP predstavujú stavy, keď praskne samotná cieva alebo aneuryzma. Všetky situácie sú veľmi akútne. Pri ischemickej príhode, čím skôr dôjde k obnoveniu prietoku krvi v mozgovej cieve, tým je väčšia šanca na záchranu života a lepšiu kvalitu života. Limit pre podanie akútnej liečby je 4 a pol hodiny a mechanická trombektómia je možná do 6 hodín a v niektorých prípadoch až do 24 hodín od prvých príznakov. Určite nikomu nie je jedno, že keď pacient prežije – v akom bude stave,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEAN, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach.
Vysoko invalidizujúce ochorenie
Na Slovensku sú pacienti s CMP liečení v zmysle medzinárodných štandardov. V závislosti od zdravotného stavu a rozhodnutia lekára, po zrealizovaní potrebných diagnostických výkonov môžu pacienti podstúpiť trombolýzu, teda rozpustenie krvnej zrazeniny v mozgu, alebo mechanickú trombektómiu, teda odstránenie zrazeniny mechanicky, intervenčným rádiológom. „V minulom roku 25 % pacientov podstúpilo rozpustenie krvnej zrazeniny v mozgu a takmer 11 % pacientom bola odstránená zrazenina mechanicky,“ dodala prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti. CMP je zároveň najviac invalidizujúce ochorenie, ktoré pripúta na lôžko až tretinu pacientov, ktorí potrebujú po zvyšok života opatrovateľskú starostlivosť. Mnohí z nich sa učia opäť rozprávať či chodiť.
V minulosti bol v SR problém s tým, že pacienti nepoznali príznaky mŕtvice a vyhľadali pomoc neskoro. Situácia sa výrazne zlepšila po tom, ako sa aj na Slovensku po vzore Českej republiky rozbehla informačná kampaň Čas je mozog. Slovensko dokonca v ostatných rokoch urobilo významný pokrok, čo sa týka odliečených pacientov.
Hypertenzia – vysoký rizikový faktor
Cievna mozgová príhoda – ischemická či hemoragická – dokáže spôsobiť ochrnutie, ktoré môže byť trvalé, ale aj kómu, či dokonca smrť. „Podľa štúdií je hypertenzia najrozšírenejším rizikovým faktorom pre cievnu mozgovú príhodu a bola hlásená u približne 64 % pacientov s mozgovou príhodou; 54 % cerebrovaskulárnych príhod možno pripísať vysokému tlaku krvi, pričom polovica z nich súvisí s pretrvávajúcou hypertenziou (> 140/90 mm Hg). Hypertenzia zvyšuje riziko ischemickej aj hemoragickej CMP u osôb bez anamnézy alebo s anamnézou koronárnych srdcových chorôb alebo predchádzajúcej mozgovej príhody. Existuje pozitívna korelácia medzi hypertenziou a prvou alebo recidivujúcou cievnou mozgovou príhodou. Asi 25 % mozgových príhod je opakujúcich sa, ročné riziko recidívy je asi 4 % a úmrtnosť po opakovanej mozgovej príhode je 41 %,“ vysvetlil MUDr. Zoltán Goldenberg, PhD., I. neurologická klinika LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Sekunda pre život
Od roku 2016 pacientska organizácia Sekunda pre život realizuje vzdelávacie aktivity s cieľom informovať verejnosť o príznakoch mŕtvice, pretože práve čas je v tomto prípade veľmi dôležitý. „Pokiaľ pacienti alebo ich blízki ľudia rozpoznajú príznaky cievnej mozgovej príhody včas a privolajú prvú pomoc, majú veľkú šancu, že vďaka rýchlemu zásahu lekárov a poskytnutej liečbe budú žiť aj po mŕtvici plnohodnotný život,“ povedala Ľubica Fidesová z pacientskej organizácie Sekunda pre život.
Vzdelávacie aktivity, ktoré upozorňujú na prvé príznaky CMP a privolanie pomoci, našli svoje opodstatnenie v materských škôlkach a školách, kde už štvrtý rok prebiehal projekt FAST HEROES, do ktorého sa zapojilo takmer 30 tisíc detí a žiakov. Všetky tieto iniciatívy vedú k tomu, že Slovensko v oblasti cievnych mozgových príhod urobilo obrovský pokrok. Výsledky ocenila aj Európska organizácia pre cievne mozgové príhody (ESO), ktorá každoročne v spolupráci s iniciatívou Angels vyhodnocuje najlepšie nemocnice v liečbe cievnych mozgových príhod, kde sa okrem akútnej liečby vyhodnocujú aj vyšetrenia pacientov pri prijatí, skríning dysfágie, ale aj sekundárna prevencia, teda či pacienti odchádzajú z nemocnice so správne nastavenou liečbou v prevencii recidívy mŕtvice. „Na základe týchto parametrov bolo v roku 2022 ocenených 38 zo 43 nemocníc, ktoré na Slovensku tvoria sieť nemocníc pre akútnu liečbu cievnej mozgovej príhody. Z toho deväť nemocníc získalo zlaté, 17 platinové a 12 najvyššie – diamantové – ocenenie. Treba povedať, že je to predovšetkým vďaka entuziazmu lekárov starajúcich sa o pacientov a tiež vďaka aktivitám pacientskej organizácie Sekunda pre život, doplnila Ľ. Fidesová.
Koncept rehabilitácie pre pacientov po mozgovej príhode
Slovensko, ako aj mnohé iné krajiny, naďalej zaostáva v následnej zdravotnej starostlivosti. „Potrebovali by sme väčší počet lôžok na akútnu rehabilitáciu, aby pacienti, ktorí dostanú kvalitnú akútnu starostlivosť, mohli dosiahnuť väčšiu sebestačnosť. Akútna rehabilitácia má začať už na neurológii, krátko po CMP. Ak investujeme financie do záchrany pacientov a ich liečby, nemalo by nám byť ľahostajné poskytnúť týmto pacientom aj adekvátnu následnú starostlivosť a rehabilitáciu, nakoľko práve tá im vie významne pomôcť s návratom do bežného života,“ spresnila prof. Gdovinová. Napriek neustálemu zlepšovaniu v manažmente liečby pacientov s CMP na Slovensku stále chýba adekvátne technické vybavenie a nedostatočná je aj následná starostlivosť. Porucha prehĺtania alebo dysfágia je najčastejšou príčinou zápalu pľúc ako komplikácia CMP, ktorá môže viesť aj k úmrtiu pacientov. „Ak chceme zabrániť odvrátiteľným úmrtiam, logopéd, ktorý okrem rečovej poruchy rieši aj dysfágiu, by mal byť štandardnou súčasťou liečebného tímu pacientov s CMP. Ďalším problémom je aj následná starostlivosť o pacientov s CMP. Stále chýbajú špecializované rehabilitačné centrá a veľa pacientov smeruje na lôžka dlhodobochorých či do zariadení sociálnych služieb. Tie prirodzene nemajú koncept rehabilitácie pre pacientov po mozgovej príhode, a práve rehabilitácia vie v mnohých prípadoch posunúť pacienta k lepšej kvalite života, niekedy až k možnosti samostatného fungovania,“ vyzdvihla dôležitosť rehabilitácie prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti.
F znamená tvár, A – končatina, S – reč, T – čas
Pacientska organizácia Sekunda pre život pripravila besedu o príznakoch ochorenia pre takmer 80 žiakov Gymnázia Angely Merici v Trnave. Škola sa zapojila do medzinárodnej iniciatívy FAST HEROES už v minulom roku a dostala sa do kategórie TOP 10 ocenených škôl z celého sveta za získané vedomosti detí v digitálnych kvízoch.
Neurologička MUDr. Martina Chovancová žiakom v prezentácii vysvetlila príznaky ochorenia a žiaci simulovali hovor na tiesňovú linku 155. Iniciatívu FAST HEROES na školách osobne podporil aj riaditeľ Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) MUDr. Július Pavčo: „Žiaci videli záchranárov priamo v akcii, keď pacientovi, ktorý simuloval a predviedol príznaky ochorenia, bola privolaná záchranka.“
Názov Hrdinovia FAST pochádza z anglickej skratky pre určenie príznakov cievnej mozgovej príhody, kde F znamená tvár (pokles kútika úst), A – končatina (neschopnosť pohybu), S – reč (strata reči, nezrozumiteľné rozprávanie), T – čas (čo najrýchlejšie zavolať záchranku). Jeden zo štyroch ľudí prekoná v živote cievnu mozgovú príhodu. Celosvetovo ide o druhú hlavnú príčinu smrti a tretiu najčastejšiu príčinu zdravotného postihnutia. Cievna mozgová príhoda sa však napriek tomu dá liečiť – ak sa zareaguje včas. Ľudia, ktorí majú cievnu mozgovú príhodu, potrebujú čo najrýchlejší prístup k lekárskej zdravotnej starostlivosti. Aj deti môžu prispieť k skutočnej zmene tým, že vzbudia záujem v širšej rodine.
„Je preto nevyhnutné zvyšovať povedomie o príznakoch mozgovej mŕtvice, a to aj u cieľovej skupiny detí a mladých ľudí. Kampaň Hrdinovia FAST sa zameriava na deti, ktoré so svojimi starými rodičmi trávia veľa voľného času, poznajú ich a v prípade mozgovej príhody by mali vedieť správne vyhodnotiť, že s ich starým rodičom niečo nie je v poriadku a jeho symptómy sa podobajú na cievnu mozgovú príhodu. A následne zavolajú pomoc,“ poukázala na dôležitosť edukácie najmladšej generácie Ľ. Fidesová.
Štúdia publikovaná v časopise BMC Emergency Medicine ukázala, že iba 23 % pacientov s mozgovou príhodou si správne uvedomilo, že ich telo práve prekonáva mŕtvicu. Iba 11 % z nich však zavolalo lekársku pomoc. Šesť z desiatich pacientov zavolalo svojmu príbuznému alebo priateľovi so žiadosťou o radu, čo majú robiť, avšak iba tretina z nich dostala správnu informáciu, aby okamžite zavolali prvú pomoc.