Viac slovenských študentov medicíny namiesto zahraničných. A ďalej?
Ponuka ministerstva financií na vyrovnanie príjmov lekárskych fakúlt tak, aby mohli namiesto zahraničných študentov prijímať slovenských, ide podľa zástupcov dotknutých skupín možno správnym smerom, ale nestačí. Súčasné kapacity škôl sú nedostatočné a to, že fakulty na domácich študentoch neprerobia, ich situáciu nezlepší. Nieto, že by to ešte školám umožnilo prijať viac študentov.
Na štyroch slovenských lekárskych fakultách v súčasnosti študuje okolo 700 slovenských medikov v ročníku. Ďalších asi 430 medikov v ročníku je zo zahraničia. Najviac ich v posledných rokoch prijímajú do prvého ročníka Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) prišiel s ponukou dofinancovať lekárske fakulty tak, aby mohli zahraničných študentov, od ktorých majú vyššie príjmy, nahradiť domácimi. „Cieľom je, aby na slovenských lekárskych fakultách študovalo viac slovenských medikov, ktorí v budúcnosti zostanú na Slovensku pracovať. Vieme, že zo slovenských medikov zostáva pracovať na Slovensku viac ako 80 percent a zo zahraničných medikov študujúcich na Slovensku skoro sto percent odcestuje naspäť do krajiny, z ktorej na Slovensko prišli,“ uviedol minister Matovič.
Ministerstvo financií ponúka, že preplatí až 500 slovenských medikov navyše v každom ročníku na úroveň príjmov, aké lekárske fakulty dostávajú na školnom od zahraničných študentov. To je viac ako celkový počet zahraničných medikov v jednom ročníku a zároveň by to bolo o 70 percent viac slovenských študentov v ročníku, ako je dnes. „Toto je krok, ktorý nevyhnutne potrebujeme,“ vyhlásil minister Matovič. Štát by teda dal za každého slovenského študenta prijatého navyše nad dnešné počty o 4 000 eur ročne viac, aby tak vyrovnal príjmy z týchto študentov pre fakulty na úroveň príjmov zo zahraničných študentov. Fakulty by tak neprerobili, keby prijali slovenských študentov namiesto zahraničných.
Pokiaľ by sa naplnila celá táto kapacita a za šesť rokov by začalo ročne vychádzať zo slovenských lekárskych fakúlt o 500 slovenských absolventov viac, pokiaľ by zároveň všetci mali záujem o prácu v zdravotníctve a slovenské zdravotníctvo pre nich malo pracovné miesta, mohol by sa znižovať deficit počtu lekárov, ktorých podľa odhadov pred tromi rokmi na Slovensku chýbalo 2 700. Pritom dopyt po zdravotných službách so starnutím populácie porastie.
Po zlepšení financovania lekárskych fakúlt ich dekani volajú už veľa rokov. Teraz ale hovoria, že potrebujú viac ako nahradiť príjmy zo zahraničných študentov. Ponuka ministra financií je teda nedostatočná. To, že na nahradení zahraničných študentov slovenskými neprerobia, nestačí. Aktuálna finančná situácia fakúlt je totiž nedostatočná a dnešné kapacity neudržateľné bez ďalších opatrení.
„Je možné prijať o pár desiatok viac študentov, o niekoľko desiatok menej prijať na anglickú výuku. Pred niekoľkými rokmi by toto opatrenie stačilo. Dnes ale máme problém vzdelávať aj tých študentov, ktorých vzdelávame už teraz. Majú limitovaný prístup k pacientom, pretože sa redukuje počet lôžok pre nedostatok zdravotných sestier. To je to isté, ako keby budúcim remeselníkom zavreli dielne a učili by sa simulačnou výukou – majstri z nich nikdy nebudú. Treba zároveň urobiť aj druhý krok, zlepšiť podmienky výuky klinických predmetov,“ uviedol prof. Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Potrebujeme obnoviť prevádzku kliník, kde už vyučujeme. Máme kliniky, kde je v prevádzke len zlomok z dostupných lôžok. Po druhé, je možné navýšiť počet lekárov na Slovensku tým, že bude odchádzať menej absolventov. Na to je potrebné, aby pred sebou videli perspektívu, že sa v zdravotníctve dejú také zmeny, že budú pracovať v primeraných podmienkach,“ dodal dekan. Pripomenul napríklad, že v Bratislave chýbajú moderné univerzitné nemocnice, ktoré sa mali začať stavať už pred rokmi.
Rovnako z lekárskych fakúlt zaznieva, že nie je reálne ani vhodné prestať zahraničných študentov prijímať úplne.
Medici majú tiež obavy o kvalitu výuky, pokiaľ by sa mal počet študujúcich zvýšiť. Už teraz podľa nich aktuálny počet vyučujúcich lekárov, technické vybavenie a priestorové možnosti budov určených na vzdelávanie budúcich zdravotníckych profesionálov nereflektujú potreby študijných skupín. Slovenská asociácia študentov medicíny (SloMSA) navyše upozorňuje, že pre mnohých absolventov lekárskych fakúlt sú slovenské nemocnice z dôvodu drastického poddimenzovania zdravotníctva už teraz nedostupné. Aj keby teda začalo vychádzať zo slovenských fakúlt viac absolventov, ktorí budú mať záujem nastúpiť do slovenských nemocníc, nie je podľa nich isté, že lekárov pribudne. „Aj napriek vysokému počtu študentov, ktorí chcú na Slovensku ostať, je pre nich nemožné nájsť si pracovné miesta. Dôvodom je obrovský investičný deficit a fundamentálne nesprávne nastavená metodika financovania verejného zdravotníctva, ktoré je aj napriek enormnému personálnemu poddimenzovaniu stratové,“ uviedla SloMSA.
Rada Slovenskej lekárskej komory (SLK) varuje, že navyšovanie počtu študentov môže viesť ku zhoršeniu kvality výuky, a vyzýva k hlbšej odbornej debate na túto tému. „Aktuálny návrh Ministerstva financií SR rieši len jediný problém, ktorý majú vzdelávacie inštitúcie zodpovedné za výchovu nových lekárov, a preto nepovedie k očakávanému efektu,“ uvádza Rada SLK vo svojom stanovisku.
Rokovania medzi ministrami financií a zdravotníctva a dekanmi lekárskych fakúlt budú pokračovať.