Vysoký cholesterol a hypertenzia významnými rizikovými faktormi infarktu a mozgovej príhody

Na infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu zomiera na Slovensku každý rok príliš veľa ľudí. Alarmujúce je, že sa znižuje veková hranica ľudí, ktorí vo všeobecnosti trpia na srdcovo-cievne ochorenia. Najčastejšou príčinou týchto veľakrát fatálnych a invalidizujúcich ochorení je nedostatočná liečba hypertenzie a vysokej hladiny cholesterolu. Preto si Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v rámci osvety zvolila heslo „Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad“. Niektorí pacienti nemajú dostatočnú adherenciu k liečbe a myslia si, že keď ich príznaky nebolia a tlak im klesne, tak sa ďalej nemusia liečiť. K riziku vzniku kardiovaskulárnych ochorení prispievajú aj ďalšie faktory – diabetes, nesprávna výživa, stres, obezita, nedostatok pohybu.

Vaskulárny vek

Hypertenzia, vysoký cholesterol, respektíve pomer „dobrého“ k celkovému cholesterolu, abúzus nikotínu, vek a pohlavie sú základné parametre, ktoré určujú vek našich ciev. Vaskulárny vek vyjadruje skutočný vek cievy človeka po zohľadnení kardiovaskulárnych rizikových faktorov v porovnaní s vekom cievy zdravého jedinca daného veku. Vaskulárny vek je termín, ktorý sa používa na opis stavu a zdravia ciev (artérií) organizmu. Skutočný vek ciev môže byť odlišný od biologického veku v závislosti od životného štýlu, stravy, genetiky a pridružených ochorení.

Príkladom je vek ciev 45-ročného hypertonika, fajčiara s hypercholesterolémiou, ktorý je rovnaký ako vek ciev zdravého 72-ročného muža. Vek ciev môžeme ovplyvniť. V prvom rade je nutné prestať fajčiť (ideálne vôbec nezačať) a udržiavať sa v dobrej kondícií racionálnou životosprávou. Tá spočíva vo vyváženej, najmä rastlinnej strave s prevahou zeleniny a ovocia, pravidelnom pohybe, eliminácii stresu a dostatočnom spánku. „Ak režimové opatrenia nestačia, na adekvátnu kontrolu hladiny cholesterolu je nevyhnutné užívať lieky. Zistilo sa, že práve statíny dokážu veľmi priaznivo ovplyvniť stav ciev, a dokonca spomaliť aterosklerotický proces, čo súvisí jednak s ich potenciálom redukovať ‚zlý‘ cholesterol, ale tiež s ich protizápalovým efektom. Veľmi dôležitá je tiež  kontrola a samotné skoré diagnostikovanie ostatných súvisiacich ochorení, ako sú cukrovka a vysoký krvný tlak. Keďže liečba funguje len v prípade, že pacient dodržiava odporúčania lekára a užíva predpísané lieky, je potrebné, aby pochopil princípy kardiovaskulárneho rizika. Je to nevyhnutný predpoklad pacientovej adherencie a spolupráce,“ vysvetlila  MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), a. s.

Ako vzniká plak?

Mechanizmom vzniku aterosklerózy je ukladanie tukových častíc – najmä cholesterolu – smerom do strany tepny. Tie na nej tvoria povlak, ktorý môže prasknúť, čo vyvolá nasadenie krvných doštičiek na poškodené miesto. Časom sa prietok cez tepny zmenšuje, tepna sa zužuje, až sa môže celkom uzatvoriť.  Ateroskleróza sa vyvíja pomaly, pretože cholesterol, tuk, krvinky a iné látky v krvi postupne tvoria plak. Keď sa plak nahromadí, spôsobí to zúženie tepien. Tým sa znižuje prísun krvi bohatej na kyslík do tkanív. Znížený prietok krvi môže viesť k príznakom, ako je angina pectoris. Ak plak praskne, môžu sa vytvoriť krvné zrazeniny, ktoré môžu zablokovať tepnu alebo sa dostať do iných častí tela. Blokády, či už úplné, alebo neúplné, môžu spôsobiť komplikácie, vrátane infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody alebo vaskulárnej demencie. Plak sa často začína tvoriť v detstve a vekom sa zhoršuje.

„Po prekonanom infarkte myokardu či cievnej mozgovej príhode je mimoriadne dôležité sledovať hladiny cholesterolu a udržiavať ich pod kontrolou. Hypercholesterolémia vede k tvorbe a rastu aterosklerotických plátov, ktoré môžu ďalej upchávať a zužovať cievy. Odtrhnutie aterosklerotického plátu môže následne viesť k reinfarktu alebo opakovanej cievnej mozgovej príhode,“ dodala  primárka.

Na srdcovo-cievne ochorenia zomiera na Slovensku takmer polovica populácie

Keď sa spýtate bežných ľudí  napríklad v ankete na ulici alebo na nejakom podujatí,  tak povedia, že ťažkosti so srdcom sa prejavia bolesťou. U veľkej časti ochorení srdca nie je prítomná bolesť. Tá je výsledkom upchatia tepny a k upchatiu tepny vedie celý proces. Tento prebieha dlhé roky, skryto a zákerne. „Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú s najväčšou silou kardiovaskulárne zdravie,  patrí  hypertenzia a zvýšená hladina cholesterolu. Vysoký krvný tlak je najčastejšou chorobou v tejto krajine. Na hypertenziu je liečených približne 1 200 000 ľudí a ďalších 300 000 až 400 000 vôbec nie je odhalených a diagnostikovaných,“ upozornila  doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC, FHFA, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti.

Hypertenzia a cholesterol sa dajú ľahko zistiť

Hypertenzia je najsilnejším rizikovým faktorom vzniku cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhávania a zlyhania obličiek. Vysoký krvný tlak sa zisťuje veľmi ľahko a ekonomicky efektívne. Napriek tomu to nefunguje tak, ako by mohlo. Druhým faktorom je vysoký LDL cholesterol. Vysoká hladina cholesterolu je zasa najsilnejším rizikovým faktorom infarktu myokardu. Na Slovensku sa úplne nevie, koľko ľudí vlastne má vysoký cholesterol, sami pacienti o tom často nevedia. Cholesterol sa tiež dá veľmi dobre identifikovať z krvi. Existuje množstvo farmakologických aj nefarmakologických prostriedkov, ako tento vysoký LDL cholesterol držať pod kontrolou. Ale udržiavať správnu hladinu cholesterolu tiež nie je u slovenskej populácie samozrejmé. Kardiológovia aj ostatní lekári, ale aj pacienti  tak majú veľa práce pred sebou.

Ak sa toto podarí zlepšiť, tak sa zníži počet odvrátiteľných úmrtí.

Zvýšený cholesterol je aj nepriateľom erekcie

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza jednak v krvi a zároveň je súčasťou prakticky každej bunky v organizme. Bez cholesterolu nemôže ľudské telo fungovať. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom – východiskovou látkou – vitamínu D. Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Zvýšený cholesterol a ateroskleróza môžu vyvolať tiež nedokrvenie dolných končatín a  poruchy erekcie u mužov. Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosahovanie cieľových hodnôt LDL cholesterolu podľa kardiovaskulárneho rizika. Pri vyšetrení lipidogramu sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy a aspoň jedenkrát v dospelosti hladina lipoproteínu p. Základné parametre lipidového profilu sa určujú cestou všeobecných lekárov pri preventívnych prehliadkach. Následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta, s použitím tabuliek SCORE, prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku.

Aký má byť cholesterol?

Podľa odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti by celková hodnota cholesterolu nemala presiahnuť 5,0 mmol/l, optimálny je niekde na hranici 3,9 – 5,0 mmol/l. Pri LDL cholesterole predstavuje každá hodnota nad 3,0 mmol/l zvýšené riziko. Táto hodnota nie je adekvátna pre ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu, cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine by hranica LDL cholesterolu nemala presiahnuť 1,4 mmol/l.  Hlavnou úlohou HDL lipoproteínu je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa prebytočný dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL lipoproteín odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Jeho optimálne hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 0,9 – 2,1 nmol/l. MUDr. Jana Kovačková z Ambulancie preventívnej kardiológie z NÚSCH dodala: „Hypercholesterolémia a vysoký krvný tlak sa vyskytujú veľmi často spoločne. V rámci metabolického syndrómu k týmto dvom ochoreniam pristupuje ešte diabetes 2. typu a niekedy obezita s ukladaním tuku na bruchu. Dnes už existujú lieky, ktoré v jednej tabletke obsahujú účinné látky na liečbu vysokej hladiny cholesterolu aj hypertenzie.“

Vysoký krvný tlak treba dlhodobo liečiť

Neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje cievy srdca, mozgu (môže prísť k nedokrveniu alebo krvácaniu), očí (s následným poškodením zraku) a obličiek (s rozvojom ich zlyhávania). Pokiaľ ide o liečbu hypertenzie – rozdeľuje sa na medikamentóznu pomocou liekov a nefarmakologickú. Tá zahŕňa zmenu životného štýlu, čo inými slovami znamená zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie príjmu soli, dostatok spánku a menej stresu. V prípade správneho dodržiavania režimových opatrení sa môže niekedy dosiahnuť úprava krvného tlaku.
V žiadnych oficiálnych odborných kardiologických odporúčaniach  sa ale  žiadne alternatívne metódy liečby neuvádzajú. Ak nepomáhajú režimové opatrenia, treba nasadiť medikamentóznu liečbu.

S akými najčastejšími mýtmi sa stretávajú lekári v súvislosti s liečbou vysokého krvného tlaku? Mýtus: Nič ma nebolí, necítim sa zle, teda nemôžem mať vysoký krvný tlak. Fakt:  Hypertenzia je „tichý zabijak”, na začiatku nemusí vyvolávať žiadne príznaky. Mýtus: Prestal som užívať lieky, lebo som už pri nich mal tlak dobrý. Fakt: Hypertenzia sa nedá vyliečiť ako napr. infekčné ochorenie, ale je ju potrebné dlhodobo liečiť. Mýtus: „S pribúdaním rokov sa mi prirodzene zvyšuje krvný tlak, a teda si ho nemusím liečiť. Fakt: Normálny tlak vo veku 18 – 79 rokov je do 135/85 mm Hg, len vo vysokom veku nad 80 rokov sa toleruje hodnota do 150/80 mm Hg.

Infarkt môže byť aj tichý

Infarkt myokardu je akútne vzniknutý stav najčastejšie v dôsledku existujúcej ischemickej choroby srdca. Vzniká pri znížení alebo úplnom zastavení prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu. Medzi najčastejšie príznaky srdcového infarktu patrí:  

* Bolesť na hrudníku – ide o intenzívnu pálivú bolesť, ktorá je prítomná najčastejšie v strede hrudníka s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny, ramien, krku, dolnej sánky a do zadnej (najmä ľavej) časti hrudníka a pretrváva dlhšie ako 10 minút;

• Dýchavičnosť;
• Silné potenie, studený pot;
• Závraty;
• Svalová slabosť;
• Nevoľnosť a zvracanie;
• Pocity úzkosti;
• Únava;
• Búšenie srdca.

Symptómy srdcového infarktu môžu pretrvávať niekoľko dní alebo sa môžu objaviť náhle a neočakávane. Infarkt myokardu môže prebiehať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vtedy hovoríme o  tichom infarkte alebo tichej ischémii. Tento typ sa vyskytuje najmä u starších ľudí a pacientov s cukrovkou. Takmer polovica infarktov je tichých. „Tichý infarkt sa viac objavuje medzi mužmi, avšak väčšie množstvo žien má predpoklady na tichý infarkt zomrieť. K príznakom tichého infarktu patria nevysvetliteľná únava, nepohodlný tlak v čeľusti, hornej časti chrbta alebo ramien. Tieto príznaky si ľudia môžu vysvetliť ako následok prepracovanosti, zlého spánku alebo bolesťami spojenými s vekom. Miernu bolesť v krku alebo hrudníku si zase môžu zamieňať so žalúdočným refluxom a pálením záhy,“ upozornila MUDr. Stanislava Remišová z  Kardiologickej ambulancie NÚSCH.

Kontrola tlaku krvi je najdôležitejšou prevenciou mŕtvice

Neliečený vysoký krvný tlak je hlavnou príčinou všetkých typov ischemických aj hemoragických cievnych mozgových príhod (CMP). Na druhej strane, kontrola krvného tlaku je pravdepodobne najsilnejšou zbraňou v preventívnom arzenáli. Ľudia s normálnym krvným tlakom majú približne o polovicu nižšie celoživotné riziko mozgovej príhody ako ľudia s vysokým krvným tlakom. Keď je krvný tlak vysoký, poškodzuje vnútornú výstelku stien ciev. To vedie k zhrubnutiu malých tepien v celom mozgu a k nahromadeniu aterosklerotického plátu na stenách veľkých tepien, čo vytvára predpoklady pre možnú mozgovú príhodu. Približne tri štvrtiny ľudí s prvou mozgovou príhodou majú krvný tlak vyšší ako 140/90 mm Hg. „Človek s krvným tlakom 160/95 mm Hg má približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že dostane mozgovú príhodu, ako človek s normálnym krvným tlakom. Aj keď je zvýšené len jedno z čísel krvného tlaku, riziko mozgovej príhody sa zvyšuje. K rizikovým faktorom pre vznik cievnej mozgovej príhody patria aj vysoký cholesterol a triglyceridy,“ poukázal na skutočnosti MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca prednostu II. neurologickej kliniky LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava. 

Pri CMP ide doslova o minúty

Liečba závisí od toho, koľko času uplynie od prvých príznakov. Najväčšiu šancu na záchranu poškodeného mozgového tkaniva má pacient vtedy, keď je liečený do troch hodín od vzniku CMP. Ak príde po 6 – 12 hodinách, tkanivo už môže byť čiastočne alebo úplne a trvalo poškodené a liečia sa už len sprievodné komplikácie.

FAST test  môže pomôcť zapamätať si, čo robiť, ak si myslíte, že má niekto mozgovú príhodu. Skratka FAST  je z angličtiny.  F –  tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Opadá jej jedna strana tváre? A – ruky: Požiadajte osobu, aby zdvihla obidve ruky. Klesá jedna ruka nadol? S – reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú frázu. Je jej reč nejasná alebo zvláštna? T – čas: Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, okamžite volajte Rýchlu zdravotnícku pomoc.